Dňa 28. apríla sa naša trieda sekunda spolu s primánmi a piatakmi vybrala navštíviť divadlo v Nitre. Deň plný kultúry sa začal na autobusovej zastávke, kde sme už všetci očakávali náš autobus, ktorý nás mal dopraviť na miesto činu, aby sme si mohli pozrieť hudobnú rozprávku Čarodejník z krajiny Oz. Celá cesta nám ubehla rýchlo, no naše nadšenie stúplo, keď sme dorazili do Nitry.
Prechádzali sme ulicami Nitry, keď nám zrazu pani profesorky oznámili, že sme už na mieste. Zostali sme trochu prekvapení, lebo pred nami stála ošumelá budova. Žltohnedá farba, opadaná omietka a kamenné schody nepôsobili najluxusnejším dojmom. No po vstupe dnu sme naše názory zmenili. Všetko bolo také veľkolepé! Vyšli sme na druhé poschodie a ďalej do sály. Predstavenie sa môže začať.
Ako prví prišli na scénu teta a ujo Dorotky, hlavnej postavy. Žili v nudnom sivom meste, do ktorého sa raz privalila víchrica a Dorotku s jej psíkom Tomto odvialo do krajiny fantázie. Lenže jediné, čo si Dorotka želala, bolo vrátiť sa domov. Stretla dobrú vílu a tá ju poslala za čarodejníkom Ozom.
Dorotka s Totom prešli celú krajinu. Išli cez krajinu mančíkov, prešli polia i lesy a narazili na množstvo priateľov. Pridal sa k nim strašiak Hastroš, aby mu dal Oz rozum namiesto slamy. Taktiež sa k nim pridal muž z plechu a plechovým srdcom, ktorý si želal, aby mu Oz vrátil späť srdce, ktoré mu prekliala zlá čarodejnica. A nakoniec stretli leva, ktorý potreboval dodať odvahu. Keď dorazili k Ozovi, povedali mu svoje želanie. No Oz im želania splní len pod jednou podmienkou – musia zabiť zlú čarodejnicu. Tak sa všetci kamaráti museli vybrať do Čierneho mesta, kde bývala čarodejnica. Napriek prekážkam svoju misiu splnili a mohli sa opäť vybrať za Ozom. Zistili, že Oz je len obyčajný človek, ktorý im nedokáže splniť ich želania, no vlastne to ani nepotrebujú, lebo pri prekonávaní prekážok každý z nich našiel to, čo mu chýbalo.
Nakoniec sa splnilo aj Dorotkino želanie a vďaka čarovným črievičkám sa spolu s Totom vrátila domov. A čo my? My sme po krásnom divadelnom zážitku spokojní odišli späť do Prievidze.
Anna Tuliková, sekunda