Veríme tomu, že školstvo sa musí zmeniť. Túto výzvu sme prijali a naplno sme sa pustili do dizajnovania a implementácie zmeny na našich školách – do Vízie piaristických škôl.
Piaristická škola stojí na troch pilieroch – škola vzťahov, škola života a zbožná škola. Každý pilier zahŕňa dve oblasti a znázorňuje to, ako chceme, aby naše školy vyzerali a fungovali v roku 2030.
Piaristická škola je výnimočná škola. Viac o konkrétnych krokoch si môžete prečítať na stránke nášho zriaďovateľa.
História
Myšlienku bezplatného školstva v Európe prináša zakladateľ Rehole piaristov sv. Jozef Kalazanský, ktorý v roku 1597 otvára prvú otvorenú, prístupnú ľudovú školu, ktorá otvorila cestu k vzdelaniu aj pre chudobných. Je to škola pri Kostole sv. Doroty v Ríme. Tak sa začína piaristické školstvo šíriť po Európe i celom svete. Na slovenské územie piaristi prichádzajú v roku 1642, kedy otvárajú svoje kolégium a o niečo neskôr aj školu v Podolínci.
O príchod piaristov do Prievidze sa zasadila grófka Františka Khuen-Pálfyová. Tak od marca až do novembra 1666 rehoľníci František Hanák a Pavol Frankovič vyučovali deti a mládež priamo na Bojnickom hrade. Grófka Pálfyová venovala piaristom i prvé potrebné knihy. No ešte toho istého roku poukázala značnú sumu peňazí na vybudovanie kolégia, školy a kostola v Prievidzi. Dňa 25. augusta 1666 položili základný kameň kolégia a školy. Do dohotovenia výstavby kolégia sa dočasne vyučovalo v mestskej kúrii. Stavba kolégia bola dokončená v roku 1674 a školské priestory o rok neskôr. V novej škole pre 330 žiakov sa vyučovali predmety: písanie, matematika, rétorika, hudba, filozofia a história.
Nábožensko-pedagogickú činnosť piaristov často prerušovali nepokoje a povstania, ktoré prebiehali na území Slovenska koncom 17. a začiatkom 18. storočia. Medzi rokmi 1704 a 1711 piaristická škola bola pre vojnový stav zatvorená. Po Satumárskom mieri 1711 sa piaristi vrátili z Podolínca do Prievidze a začali opäť vyučovať. Zamerali sa hlavne na náboženskú výchovu, učili základom hygieny a zoznamovali žiakov s rétorikou. V školskom roku 1711/1712 otvorili štyri triedy a mali riadne zapísaných 100 žiakov. Neskoršie sa počet zväčšil na 300. Na prievidzskej piaristickej škole, pod vedením piaristu Hanáka, od roku 1670 nacvičovali divadelné predstavenia na biblické námety. Tiež pod vedením Hanáka pracoval hudobný a spevácky zbor.
V roku 1740 začali prievidzskí piaristi stavať barokový kostol. Bol dohotovený v roku 1753 a vnútorné zariadenia v roku 1765. Okrem hlavného oltára má ešte osem bočných a na stenách maľby s výjavmi zo života zakladateľa piaristickej rehole Sv. Jozefa Kalazanského.
Za panovania Márie Terézie v roku 1777 sa zavádzajú do škôl nové učebné osnovy. Na základe zmien učebných osnov upadá počet žiakov. Za panovania cisára Jozefa II. sa zvyšuje školné.
V roku 1848 -1849 v čase uhorskej revolúcie, piaristickú školu v Prievidzi používali striedavo ako kasárne maďarské a cisárske vojská. Dňa 10. januára 1849 piaristi v Prievidzi ubytovali slovenských dobrovoľníkov.
Po potlačení uhorskej revolúcie v školskom roku 1849/1850 kolégium disponovalo so štyrmi triedami a dvomi profesormi. V období Bachovho absolutizmu v roku 1851 zaniká prievidzská piaristická škola na dvadsať rokov. Až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1870 na zásah uhorskej vlády sa škola opäť otvorila pod vedením piaristov. Bolo to nižšie gymnázium, ktoré pôsobilo pod menom Kráľovské katolícke gymnázium. Prievidzská piaristická škola nadobudla viac svetský, profánnejší charakter, pretože okrem rádových profesorov tu začali vyučovať aj laici.
Pri škole jestvoval i svojpomocný spolok Alummneum (1878-1896). Bola to dobročinná organizácia na podporu chudobných študentov, ktorá z milodarov a rozličných príspevkov zakupovala učebnice a zapožičiavala ich študentom z chudobných rodín.
Od počiatku boli piaristické školy otvorené pre všetkých a vládol v nich duch náboženskej tolerancie. Absolventmi piaristických škôl okrem katolíkov bol aj značný počet protestantov /evanjelikov, kalvínov/ a židov.
Najväčší rozkvet zaznamenala prievidzská škola piaristov koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1911 je známa ako Kráľovské katolícke gymnázium, ktoré sa rozšírilo z nižšieho na vyššie gymnázium. Po prevrate v roku 1918 gymnázium bolo poštátnené. Zmenilo i svoj názov a z Kráľovského katolíckeho gymnázia sa stalo Štátne reálne gymnázium v Prievidzi. V období prvej Československej republiky a po vzniku slovenskej piaristickej provincie /1930/ v prievidzskom kolégiu jestvoval len noviciát. Avšak v roku 1950 bola činnosť rádu piaristov v Prievidzi násilne prerušená. Rehoľníci boli internovaní, väčšinou vo Svätom Beňadiku. Zásluhou pátra Jozefa Horvátika však rehoľa nevymrela. Po roku 1968 tajne zhromažďoval nových rehoľníkov, a tak po revolúcii 1989 mohla rehoľa vyjsť na svetlo sveta s väčším počtom členov, než mala pri zrušení v roku 1950.
Na tieto historické korene a bohatú tradíciu piaristického školstva v Prievidzi nadväzuje Piaristická spojená škola Františka Hanáka v Prievidzi, ktorá bola zriadená k 1. septembru 2006 – spojením už dvoch existujúcich škôl základnej školy a gymnázia. Piaristická základná škola Františka Hanáka v Prievidzi bola zriadená 20. marca 1993 a svoje brány pre žiakov otvorila v školskom roku 1993/94. Piaristické gymnázium Františka Hanáka v Prievidzi vzniká 15. januára 1996 a svoju činnosť začína v školskom roku 1996/97. Treťou organizačnou zložkou školy je Piaristická stredná odborná škola Františka Hanáka, ktorá bola zriadená 1. januára 2010. A poslednou štvrtou organizačnou zložkou je Materská škola Františka Hanáka, ktorá je zriadená k 1. januáru 2012.