fbpx

Kedy škola nie je „mučiareň“?

„Pani učiteľka, toto bolo prvýkrát počas roka, čo som sa naozaj veľmi tešil do školy!“ Výkrik hodný zamyslenia. Čože je to, čo deti ťahá do školy?

Žiadny veľký objav ani najmodernejšia technika a akčný výklad učiva. Jednoduchá a dnes už veľmi vzácna „vec“. Spoločenstvo priateľov – spolužiakov. Zažiť rodinu, zažiť vzťahy, smiech, radosť, pohyb, modlitbu, prácu, hry.

Dlho ma prehovárali: „Pani učiteľka, my chceme spať v škole!“ Odolávala som statočne, nakoľko v závere roka s pozmeneným menom „červnová učitelka“ som si nevedela predstaviť popri uzatváraní známok po výlete aj spanie v škole. S puberťákmi. Bez urážky…:) Ale zlomili ma. Lebo ich ľúbim. Moju 6. B. A neľutujem. Počas dvoch jednoduchých spoločne strávených dní sa moja láska k nim ešte zväčšila. A verím, že aj opačne.

Ani si nespomenuli na mobily a počítače. Mali jeden druhého, kolektív na hry aj zábavu, na smiech, na šport, na všetko pekné, čo k deťom v ich veku vždy patrilo. Po možno 5-tich hodinách spánku v noci vydržali aj budíček o pol siedmej a rannú rozcvičku na dvere. Láska všetko vydrží… Ani som ich nemohla dostať z ihriska…ešte aj v nedeľu pred sv. omšou chceli hrať vybíjanú. Bola som vďačná….za nich…za našu školu….za jej vedenie,… za pátrov, že nám to dovolia….spať v škole.

V kaplnke ďakovali za seba, za prejavenú lásku…že Laurika s Dominikou boli kúpiť vodu pre všetkých vysmädnutých,…že toto nesmelé dievča niekto z nich pochválil,…že tohto chlapca sem mama pustila,…že sme mali čo jesť a rodičia nás nabalili,…že som mohol hrať futbal, basketbal,…že sa môžeme spolu modliť v kaplnke…

Keď som prechádzala večer po chodbe našej školy s čajom v ruke, ktorý som narýchlo uvarila v zborovni, s údivom som vnímala, že naozaj, že som ako doma, ako “medzi svojimi“. Že platí na 100% naše heslo školy: Naša škola – náš dom. Najviac som to vnímala po jednom spontánnom vyznaní jednej žiačky: „Pani učiteľka, vy ste ako naša mama!“ Áno, presne takto vnímam svoje poslanie triednej učiteľky.  Byť ako duchovná mama, ktorá sprevádza deti, aby raz mohli slobodne vyletieť z hniezda. Nielen plní vedomostí, ale aj s naplneným srdcom. Ako dobrí ľudia…

[nggallery id=326]

Elena Blašková