Literárna exkurzia v Brodzanoch a Krížová cesta v Partizánskom

Literárna exkurzia v Brodzanoch a Krížová cesta v Partizánskom

BÁSNIK

Básnik, ty radšej sa vyvaruj hlučnej priazne.
Nadšené pochvaly stratia sa ako dym:
Hlupák ťa odsúdi a dav sa smiať vie strašne,
No ty len zatni sa, stoj hrdo tvárou k nim.
Si kráľ: ži sám. Choď voľnou cestou svojej básne,
Kam ťahá ťa tvoj duch, ta k diaľkam slobodným,
Kreš dielo do tvaru s nadšením robotným,
Odmenu nežiadaj. Veď máš ju v sebe vlastne.

(A. S. Puškin)

 

V prvý jarný deň 21. 3. 2018 sme spolu so žiakmi 8.A a 8.B triedy Piaristickej spojenej školy navštívili nenápadné, ale o to zaujímavejšie Slovanské literárne múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch. Vybrali sme si ho aj preto, lebo žiaci 8. ročníka mali jednu literárnu ukážku z  tvorby A. S. Puškina – báseň Slávik a ruža – v knihe Literárnej výchovy a rozoberali ju na hodinách slovenského jazyka.

Sú žiaci, ktorí sa v múzeu nudia, ale sú aj takí, ktorých veci z histórie zaujímajú a majú radosť z nových poznatkov. Verím, že tých druhých bolo viac. Okrem iného zistili aj nasledovné fakty, ktoré si zapisovali (ak chceli) do svojich záznamov:

Slovanské literárne múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch vzniklo v roku 1974. Kaštieľ, v ktorom múzeum sídli, je postavený v renesančnom štýle. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1377.

Brodzany sú známe tým, že tu žila švagriná svetoznámeho ruského spisovateľa A. S. Puškina – Alexandra Nikolajevna Gončarovová. Bola to najstaršia sestra Natálie Gončarovovej, Puškinovej manželky, a v kaštieli prežila 40 rokov. Natália navštevovala svoju sestru v Brodzanoch spolu s Puškinovými deťmi, ale sám veľký básnik toto miesto nikdy nenavštívil, celý svoj život prežil iba v Rusku.

Za veľkú osobnosť Brodzian bola považovaná dcéra Alexandry Gončarovovej Friesenhofovej – Natália Oldenburgová, ktorú miestni obyvatelia prezývali „Hercočka“ (z nemeckého Herzogin), pretože jej mal patriť titul veľkovojvodkyňa. Šľachta jej ho ale pre jej vlastný nízky pôvod nikdy neudelila, dokonca jej manžela pre sobáš s ňou vlastná rodina vydedila. Manželstvo Natálie a Elimara Oldenburgovcov bolo šťastné, čo medzi vysoko postavenými ľuďmi tej doby nebývalo samozrejmosťou.

Expozícia v kaštieli sa delí na dve stále výstavné časti, na rodinné salóny a sálu venovanú Alexandrovi Sergejevičovi Puškinovi. V nej sme sa dozvedeli dôležité i zaujímavé informácie zo života slávneho básnika.

Puškin bol z matkinej strany pravnukom černocha Ibrahima Hanibala pochádzajúceho z Etiópie. Jeho matka trpela častými zmenami nálad a otec nepovažoval svojho syna za dostatočne dobrého vlastného nástupcu. Preto sa mladému Alexandrovi nedostalo veľa rodičovskej lásky. Túto mu v istom zmysle nahrádzala jeho pestúnka a babička, ktorá ho naučila po rusky, keďže v rodine sa používala výlučne francúzština. Ako 12-ročný študoval Puškin v Lýceu, neskôr pracoval na ministerstve zahraničných vecí v Petrohrade. 7 rokov svojho života pobudol vo vyhnanstve, pretože bol nepohodlný pre cára svojimi otvorenými kritickými pamfletmi. Táto jeho otvorenosť a úprimnosť mu bola osudná. Cársky dvor snoval proti nemu intrigy (anonymné listy), ktorými rozdúchaval Puškinovu žiarlivosť voči jeho žene Natálii, a ten vo februári roku 1837 vyzval na súboj svojho domnelého soka Georga d Antesa, pri ktorom utŕžil smrteľné zranenie.

Záverečná časť prehliadky Múzea v Brodzanoch prebiehala v historickom parku kaštieľa, kde sme všetci vnímali chlad, ktorý na prvý jarný deň nebol práve najtypickejší.

Exkurzia však pokračovala ďalej a naším cieľom cesty bola Krížová cesta detí v Partizánskom. Hoci sme krížovú cestu mali aj v kráčaní po zablatenom teréne a dlho sme jej zastavenia vo voľnej prírode nemohli nájsť, našu snahu napokon odmenil úspech a teda sme našli, čo sme hľadali. Krížová cesta stojí na kopci nad mestom, kde je inštalovaná iba v období pôstu. Maľovali ju deti z rôznych základných škôl a umeleckých škôl, preto je v istom zmysle úplne jedinečná. Možno práve preto bol minulý rok pokus zničiť ju a vandali spálili niekoľko jej zastavení. Našťastie, ako sme videli, krížová cesta je obnovená.

Pri siedmom zastavení bola krásna vyhliadka na mesto, kde sme sa spolu odfotili. Pre nedostatok času sa nám, žiaľ, podarilo vystúpiť iba k jej 10. zastaveniu. Verím, že napriek reptaniu niektorých žiakov, toto umelecké dielo mnohých zaujalo, a azda sa sem niekedy v pôstnom období vrátia aj so svojimi rodinami alebo priateľmi. Veď pochopiť a prijať hodnotu kríža je potrebné pre každého z nás, pre každého, kto sa hlási k menu kresťan.

Vyjadriť kríž srdcom a očami dieťaťa je cestou na zamyslenie sa a stíšenie práve pre nás dospelých, ale i pre dospievajúcich. Niet človeka, ktorý by sa vo svojom živote nestretol s krížom. Žiaľ, ani dieťa nie je výnimkou… a možno práve ono má v dnešných časoch tento svoj kríž najťažší.

Mgr. Elena Blašková

 

1.-zastavenie--e1522044496514.jpg
2.-zastavenie--e1522044508294.jpg
4.-zastavenie-e1522044548673.jpg
6.-zastavenie-e1522045891846.jpg
9.-zastavenie--e1522045902210.jpg
10.-zastavenie--e1522045915549.jpg
IMG_7547-e1522045927591.jpg
IMG_7548.jpg
IMG_7549.jpg
IMG_7552.jpg
1521635601835.png
1521635649381.png
1521635838743.png
1521663118921.png
1521663398834.png
1521663913221.png
1521666992064.png
1521794208962.png