Pápeži stoja na čele katolíckej cirkvi už 2000 rokov. Za ten čas sa ich vystriedalo 266. Boli to rôzni ľudia, osoby s rôznymi charakterovými vlastnosťami či životným príbehom. Cieľom nasledujúcich riadkov nie je hodnotiť ich, ale spomenúť zaujímavosti z oblasti historickej a liturgickej, ktoré v dejinách pápežského úradu nájdeme.
1. Sv. Peter má svoj sviatok 29. júna. Až do roku 1970 však rímskokatolícky kalendár poznal ešte tri ďalšie sviatky sv. Petra : Okovy sv. Petra (1. augusta), rímsky stolec sv. Petra (18. január), antiochijský stolec sv. Petra (22. februára).
2. Pápež Linus (67-76) nariadil, aby si ženy pri náboženských obradoch zakrývali vlasy, pričom táto tradícia sa u katolíkov udržala do 60. rokov 20. storočia. (pravoslávni kresťania prax zakrývania hlavy a vlasov pomocou šatky praktizujú dodnes, nariadenie vychádzalo napr. z myšlienok sv. Pavla v 1. liste Korinťanom ; 1 Kor 11, 5-16 )
3. Pápež Kletus (76-88) zaviedol dodnes trvajúci zvyk začínať pápežské listy slovami : „Zdravie a apoštolské požehnanie“.
4. Pápež Klement I. (88-97) bol poslaný súdom počas prenasledovania kresťanov do Chersonesu na Krym, kde zahynul ako mučeník. Pozostatky sv. Klementa tam podľa tradície našli sv. Cyril a Metod, keď boli na misijnej ceste u Chazarov. Priviezli ich do Ríma, kde ich darovali cirkvi. Sv. Klement je patrónom námorníkov, kamenárov, kováčov, pekárov.
5. Pápež Anakletus (cca. 97) ustanovil, že biskup má byť vysvätený najmenej troma ďalšími biskupmi (pravidlo platí dodnes).
6. Pápež Evaristus (97-105) nariadil, aby sa manželský sľub skladal vždy pred kňazom, ktorý mal zväzku požehnať.
7. Pápež Alexander I. (105-115) ustanovil pravidlo miešať pri bohoslužbe víno s vodou a zaviedol používanie svätenej vody.
8. Pápež Telesforus (125-136) zaviedol vianočnú polnočnú omšu a povinný pôst v pôstnom období.
9. Pápež Kalixt I. (217-222) sa narodil ako otrok. Ako mladý diakon bol poverený pápežom Zefyrinom správou kresťanského pohrebiska. To bolo neskôr nazvané Katakomby sv. Kalixta v Ríme. Katakomby boli verejné pohrebiská umiestené pod zemou, kde svojich mŕtvych pochovávali kresťania /pohania mŕtvych väčšinou spaľovali/ . Je rozšírená predstava, že boli tajné, ale v skutočnosti o nich rímske úrady vedeli, ale neznesväcovali ich – hoci ich v čase prenasledovaní občas zabavovali. Na náhrobkoch kresťanov v katakombách sa slúžili bohoslužby – tak vznikol zvyk, že do každého oltára by mal byť uložený ostatok nejakého svätca.
10. Pápež Kalixt I. (217-222) zahynul na následky pádu do studne. V rímskej štvrti Trastevere stála krčma zvaná Taberna Meritoria. Za vlády cisára Augusta vyrazil z podlahy v krčme prameň vody, tryskal celý deň a potom zmizol. Pretože sa to odohralo v čase sviatku narodenia Krista, tak to kresťania považovali za božie znamenie a podarilo sa im hostinec získať do svojho vlastníctva. Zmenili krčmu na kostol, čo sa nepáčilo krčmárskemu cechu a opilcom. Po jednej omši chytili násilníci Kalixta a hodili ho do neďalekej studne, kde sa utopil. Na mieste krčmy bola neskôr postavená bazilika Santa Maria in Trastevere.
11. Pápež Urban I. (222-230) nariadil, aby kalichy a patény používané pri omšiach boli vyrobené zo zlata a striebra (dôsledne sa dodržiavalo až do 60. rokov 20. storočia).
12. Pápež Liberius (352-366) bol prvý z pápežov v začiatkoch cirkvi, ktorý nebol katolíckou cirkvou uznaný oficiálne za svätého. Bolo to spôsobené udalosťami, kedy vo vieroučných sporoch pod tlakom podpísal dekréty ustanovené rímskym cisárom.
13. Pápež Ján II. (533-535) bol prvý pápež, ktorý si po zvolení zmenil meno. Pôvodne sa volal Mercurius a ako pápež nechcel nosiť meno pohanského božstva. Prvým pápežom, ktorý si po zvolení vybral dve mená bol Ján Pavol I. (1978) – občianskym menom Albino Luciani.
14. Pápež Silvester II. (999-1003) bol prvý Francúz, ktorý sa stal pápežom. Patril k najvzdelanejším mužom svojej doby a súčasníci mu hovorili „div sveta“. Prispel k zavedeniu desatinného číselného systému v Európe (arabské číslice), rovnako ako k objavu kyvadlových hodín. Uhorskému kniežaťu Štefanovi udelil korunu a kráľovský titul, pričom ho označil za „Kristovho apoštola“. Na základe toho používali uhorskí králi až do roku 1918 titul „apoštolské veličenstvo“.
15. Najviac pápežov bolo talianskeho pôvodu (216 pápežov), 17 pápežov bolo z Francúzska, 6 z Nemecka, 5 bolo sýrskeho pôvodu, 4 boli z Grécka. Traja pápeži boli zo Svätej zeme (Palestíny) – sv. Peter, Evaristus, Theodorus. Dvaja pápeži boli z nasledovných oblastí : Španielsko, Portugalsko, Anatólia, Dalmácia. Jeden pápež bol Angličan, 1 Holanďan, 1 bol z Poľska (Ján Pavol II.) a 1 z Argentíny (František). Traja pápeži pochádzali zo severnej Afriky.
16. Pápež Sisinius patrí k najkratšie pôsobiacim pápežom. Pápežom bol od 15. januára roku 708 do 4. februára 708. Bol tak silno postihnutý artritídou, že nebol schopný sa ani sám najesť. Najkratšie bol pápežom Štefan II. (23. – 27. marca roku 752). Zomrel na infarkt skôr, než bol po zvolení za pápeža vysvätený. Najdlhšie úradujúcim pápežom, u ktorého je to možné historicky jasne zdokumentovať, bol Pius IX. (1846-1878; 31 rokov, 7 mesiacov a 23 dní). Pôsobenie sv. Petra sa nedá tak presne ohraničiť, udávajú sa približne roky 30, 32 pre začiatok a 64, 67 pre koniec pôsobenia na čele cirkvi.
Pius IX. má ešte jedno zaujímavé prvenstvo. Bol prvým pápežom, ktorého odfotografovali.
17. Pápež Klement XII. (1730-1740) v druhom roku svojho úradovania oslepol a ostal upútaný na lôžko. Napriek tomu ešte 8 rokov riadil cirkev a vykonal pomerne mnoho vecí ( ozdravil financie pápežského štátu, organizoval verejné práce, vydal prvé pápežské odsúdenie slobodomurárskeho hnutia, potvrdil vznik misionárov – pasionistov, vyhlásil z svätého Vincenta de Paul…).
18. Pápež Pius VI. (1775-1799) bol roku 1798 vo svojom rímskom sídle zajatý francúzskymi vojakmi, ktorí obsadili pápežský palác a strhli mu z ruky pápežský prsteň. Odviezli ho do Francúzska a uväznili v meste Valence, kde roku 1799 zomrel.
19. Pápež Benedikt XV. (1914-1922) vydal roku 1917 sedembodový mierový plán na ukončenie 1. svetovej vojny ( obsahoval plán na navrátenie všetkých okupovaných území, zrieknutie sa peňažných reparácií a obnovenie nezávislosti Poľska). Prijal ho len rakúsko-uhorský cisár Karol I., ostatné bojujúce strany ho odmietli.
20. Pápež Ján XXIII. ( 1958-1963) vydal roku 1963 encykliku Pacem in Terris, prvý pápežský dokument, ktorý sa neobracal len na katolíkov, ale na „všetkých ľudí dobrej vôle“. Reagoval tak na politické konflikty medzi komunistickými štátmi a USA a hrozbu jadrovej vojny, vyzýval na odzbrojenie a spoluprácu medzi národmi. Za encykliku mu bola roku 1963 udelená medzinárodná Bolzanova cena mieru.
BONUS : Prvý pápež (sv. Peter) a súčasný pápež sa narodili na miestach, ktorých názvy začínajú na rovnaké písmeno, písmeno B. Peter sa narodil v Betsaide, František v Buenos Aires.
————————————————————————————————————-
Zdrojom a inšpiráciou pre tieto riadky bola kniha Náměstkové Kristovi – životopisy papežů ;
Coulombe, Charles : Náměstkové Kristovi – životopisy papežů, BB/art Praha, 2004.
(text: Mgr. Juraj Bačišin)