„Matka je domov, z ktorého pochádzame, je prírodou, pôdou, oceánom…“ Ak ste sa nikdy nezamysleli nad povahou materinskej lásky, tak si môžete rozšíriť obzory v myšlienkach nasledujúcich riadkov.
„Nemluvňa by už od samotného príchodu na svet pociťovalo strach, keby ho nechránil milosrdný osud pred uvedomením si úzkosti odlúčenia od matky. Dokonca aj po narodení sa dieťa veľmi nelíši od toho, aké bolo pred narodením, nerozoznáva predmety, neuvedomuje si samo seba ani svet, ktorý je mimo neho. Pociťuje len stimuláciu tepla a jedla a toto teplo i jedlo neodlišuje od ich zdroja : matky. Matka je teplo, matka je jedlo, matka je stav spokojnosti a bezpečia. … Keď dieťa rastie a rozvíja sa, učí sa vnímať veci také, aké sú. Učí sa vnímať rozdielnosť mnohých vecí, ich vlastnú existenciu. Učí sa, ako sa správať k ľuďom, že matka sa pri kŕmení usmeje, vezme ho na ruky, pochváli ho… Všetky tieto skúsenosti sa spoja v zážitku : „som milované“. Som milované, pretože som matkino dieťa. Som milované, pretože som bezmocné. Som milované, pretože som krásne, obdivuhodné. Som milované preto aké som – alebo ešte presnejšie – som milované, pretože som. Tento zážitok – byť milované matkou – je pasívny. Nemusím nič robiť preto, aby ma milovala – materinská láska je nepodmienená. Všetko, čo musím urobiť, je byť – byť jej dieťa.
Takmer jediným problémom väčšiny detí mladších 8 a pol až 10 rokov je byť milované – byť milované preto, čím sú. V tomto bode vývinu dieťaťa sa však objavuje nový faktor : pocit schopnosti vyvolávať lásku vlastnou aktivitou. Dieťa po prvý raz myslí na to, aby matke niečo dalo – básničku, obrázok. … Po prvý raz v živote dieťaťa sa láska mení z „byť milovaný“ na „milujúci“ – tvoriaci lásku. Prežíva pocit nového spojenia, podieľania sa. Pociťuje schopnosť vyvolávať lásku milovaním – nie už závislosť prijímania toho, že je milované, lebo je malé, bezmocné …
Infantilná láska sa riadi princípom – milujem, pretože som milovaný. Zrelá láska sa riadi princípom – som milovaný, pretože milujem. Nezrelá láska hovorí : milujem ťa, pretože ťa potrebujem. Zrelá láska hovorí : potrebujem ťa, pretože ťa milujem.
Materinská láska je nepodmienené akceptovanie života dieťaťa a jeho potrieb. Akceptovanie má dva aspekty : prvý je starostlivosť a zodpovednosť. Druhý aspekt je postoj, ktorý vštepuje dieťaťu lásku k životu, ktorý mu dáva pocit : je krásne byť na svete ! Tieto dva aspekty výstižne vyjadruje biblický príbeh o stvorení. Boh stvoril svet a človeka. To zodpovedá prostej starostlivosti a akceptovaniu existencie. Ale Boh nezostáva pri tejto minimálnej požiadavke. Boh každý deň potom, čo stvoril človeka, hovorí : je to dobré. … Materinská láska v tomto druhom kroku dáva dieťaťu pocit : dobre, že som sa narodilo. Vštepuje mu lásku k životu. Rovnakú myšlienku vyjadruje aj ďalšia biblická symbolika. „Zasľúbená zem“ (zem je vždy symbolom matky) sa opisuje ako „oplývajúca mliekom a medom“. Mlieko symbolizuje prvý aspekt lásky – starostlivosť a akceptáciu. Med symbolizuje sladkosť života, lásku k nemu a šťastie z toho, že žijeme. Väčšina matiek dokáže dávať „mlieko“, ale len menšina dokáže dávať aj „med“. … Narozdiel od bratskej či partnerskej lásky, ktoré sú láskami medzi seberovnými, vzťah medzi matkou a dieťaťom je už od prírody nerovný, pretože jeden potrebuje vo všetkom pomoc a druhý ju poskytuje. Práve pre svoju altruistickú, nesebeckú povahu sa materinská láska považuje za najvyššiu formu lásky a najposvätnejšiu citovú väzbu. Matka transcenduje v dieťati, láska k dieťaťu dáva jej životu zmysel.“
… upresnenie pre čitateľa : s výnimkou druhej vety textu boli ostatné citovanými myšlienkami knihy UMENIE MILOVAŤ. Umenie milovať je kniha psychológa Ericha Fromma, kde z psychologického hľadiska rozoberá rôzne podoby lásky – lásku materinskú, otcovskú, bratskú, partnerskú, lásku k Bohu či sebalásku. Hodnotná kniha, ktorá odkrýva ako dnešná konzumná spoločnosť deformuje podoby lásky. Vhodná pre dospievajúcich (17-20 rokov) a dospelých čitateľov, podnetné myšlienky si tam nájdu veriaci i neveriaci ľudia.
Dá sa kúpiť napr. v internetových kníhkupectvách.
(autor : Mgr. Juraj Bačišin)