„Pre kresťana neexistujú cudzí ľudia. Náš blížny je vždy ten, koho máme pred sebou v tomto okamihu a kto nás potrebuje, nehľadiac na to, či je sympatický viac alebo menej, či je toho morálne hodný alebo nie.“ … Týmito slovami začíname 2. časť príspevku o prenasledovaní kresťanov v moderných časoch. Prinesie 8 krátkych príbehov, o ktorých v učebniciach nepísali. Fakty o hrdinstve, odvahe a na záver aj niečo úsmevné v tejto serióznej téme…
Najprv sa pozrime na autorku úvodnej myšlienky.
Viete, že… kresťanská spolupatrónka Európy pochádzala zo židovskej rodiny ? Bola to Edita Steinová, po vstupe do rehole známa pod menom Terézia Benedikta od Kríža. (na foto v blogu) Edita pochádzala zo zbožnej židovskej rodiny, v puberte prešla obdobím vzdoru a stala sa ateistkou. Vyštudovala humanitné vedy a stala sa spolupracovníčkou významného filozofa Edmunda Husserla. Na konci 1. svetovej vojny prešla konverziou, okrem iného pod vplyvom štúdia diela sv. Terézie z Ávily. Dala sa pokrstiť, neskôr vstúpila do karmelitánskeho rádu. Edita – už ako rehoľníčka – písala v 30. rokoch pápežovi, pričom v liste ho upozorňovala na nebezpečenstvo, ktoré hrozí Židom od nacistov. Jej predpoklady sa potvrdili v čase 2. svetovej vojny. V roku 1942, keď holandskí biskupi protestovali proti transportom Židov, bolo učinené rozhodnutie, že do koncentračných táborov budú poslaní aj pokrstení ľudia židovského pôvodu. Tí boli toho dovtedy uchránení. Preto aj sestra Terézia bola v lete 1942 zatknutá a s inými poslaná do Oswienčimu. Na ceste bola podľa spomienok veľmi pokojnou a utešovala všetkých, ktorí prepadali zúfalstvu. Zahynula 9.8. 1942. V roku 1998 ju pápež vyhlásil za svätú a je aj spolupatrónkou Európy. … Jej princípy pekne vyjadruje aj jedna z jej najznámejších myšlienok : … „Boh je pravda. Kto hľadá pravdu, hľadá Boha, či je mu to jasné alebo nie.“
Viete, že… jednou z obetí nacizmu bol teológ a filozof Dietrich Bonhoeffer ? Patril k vzdelaným evanjelickým teológom, pôsobil ako docent na univerzite. Otvorene odmietol protižidovské zákony nacistov i spolupráci časti nemeckých evanjelikov s nacistami. V rámci evanjelickej cirkvi bol stúpencom hnutia Bekennende Kirche (Vyznávajúca cirkev), ktoré odmietalo totalitné praktiky štátu a diskrimináciu Židov. Nacisti činnosť Vyznávajúcej cirkvi prenasledovali. Od roku 1940 mal Bonhoeffer zakázané verejné vystupovanie, roku 1943 bol zatknutý a roku 1944 usmrtený v koncentračnom tábore Flossenburg. Bonhoeffer zdôrazňoval, že viera a konanie kresťana musia byť v súlade, čo dal najavo aj svojím životným príkladom.
Viete, kto bol svetovo najznámejšou obeťou prenasledovania kresťanov v Poľsku ? Volali ho „kňaz Solidarity“, občianskym menom Jerzy Popieluszko (1947-1984). Bol vysvätený roku 1972 a od konca 70. rokov spolupracoval z nezávislými odbormi Solidarita, ktoré bojovali za občianske práva v Poľsku. Získal podporu verejnosti a stal sa verejne známym. 19. októbra 1984, keď sa po odslúžení omše v Bydhošti vracal domov, zastavili jeho auto traja príslušníci tajnej služby, ktorí ho spolu s jeho vodičom zatkli. Vodičovi sa podarilo utiecť, preto sa o udalosti dozvedela verejnosť. Popieluszko bol však brutálne zbitý a na následky toho umrel. V roku 1987 sa pri jeho hrobe pomodlil pápež Ján Pavol II. Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 2010.
Viete, že… aj Slovensko malo svojho „Jerzyho Popieluszka“ ? Dramatický koniec poľského kňaza pripomína príbeh slovenského rímskokatolíckeho kňaza Štefana Poláka (1940-1987). Ich príbehy sa tiež odohrali v rovnakej dobe – v 80. rokoch. Od roku 1981 bol Polák kňazom v Borovciach, dedine pri Piešťanoch. Spočiatku spolupracoval s komunistickým režimom. Roku 1986, po návšteve u pápeža Jána Pavla II. v Ríme, však prešiel vnútornou zmenou a spoluprácu ukončil. Začal sa intenzívne venovať duchovnej práci vo farnosti a s mládežou. Bádatelia z Ústavu pamäti národa zistili, že to vyvolalo nevôľu tajnej polície, ktorá mu začala robiť problémy (výhražné telefonáty, neznáme autá pred farou…). 7. októbra 1987 bol na svojej fare usmrtený. Bádatelia ÚPN sa domnievajú, že agenti tajnej polície ho vtedy prepadli a chceli len postrašiť, ale situácia sa im vymkla z rúk. (Skutočný páchateľ nebol vypátraný.) Na pohrebe Štefana Poláka sa zúčastnilo 12 000 ľudí, na udalosť reagovali aj zahraniční Slováci a bola jednou z podnetov k zvolaniu tzv. sviečkovej manifestácie roku 1988. Štefan Polák má v kostole v Borovciach pamätnú tabuľu, ktorú inštalovala Konfederácia politických väzňov Slovenska.
Viete, že… aj v demokratických USA dochádzalo k prenasledovaniu kresťanov ? Konkrétne katolíkov. Hoci nešlo o nič masívne a systémové, predsa aj v tejto krajine sa našli podobní ľudia. Išlo o germánskych protestantov, ktorí katolíckych imigrantov vnímali veľmi negatívne. Dochádzalo k rôznym prejavom násilia a diskriminácie. Napr. roku 1834 dav násilníkov vypálil kláštor uršulínok v Bostone. V roku 1844 vypukli protikatolícke násilnosti v Philadelphii, pri ktorých bol zničený ženský kláštor či zhorel kostol sv. Augustína a viacero ľudí zahynulo (tzv. Philadelphia Nativist Riots). Vznikla protiimigrantská a protikatolícka politická strana nazývaná Native American Party, útoky na katolíckych imigrantov organizoval aj známy Ku Klux Klan.
Viete, kto sa ako prvý postavil proti prenasledovaniu kresťanov v boľševickom Rusku ? Občianskym menom sa volal Vasilij Belavin, známejší je však pod rehoľným menom Tichon Belavin. Bol vzdelaným teológom, pôsobil istý čas ako pravoslávny biskup Aljašky a biskup pravoslávnej cirkvi v USA. Roku 1917 bol zvolený za moskovského patriarchu (biskupa). V roku 1918 otvorene odsúdil zabitie členov ruskej panovníckej rodiny, protestoval proti prenasledovaniu kňazov a konfiškácii umeleckej výzdoby chrámov. V liste Leninovi roku 1918 napísal : „ Celý rok držíte vo svojich rukách štátnu moc a už sa chystáte osláviť výročie revolúcie, ale celé rieky preliatej krvi našich bratov, zabitých na váš pokyn, volajú do nebies a nútia nás povedať vám horké slová pravdy. Lásku Kristovu ste otvorene nahradili nenávisťou a miesto pokoja ste umelo podnietili triednu nenávisť.“ … Režim ho viackrát zavrel do domáceho väzenia, bol na neho spáchaný atentát a zomrel za podozrivých okolností roku 1925.
Viete, kto sú to „novomučeníci“ ? Týmto termínom sa v pravoslávnej cirkvi označujú kresťania, ktorí zahynuli pri rôznych prenasledovaniach v priebehu modernej doby – v 20. a 21. storočí. Ide napr. o ruských kňazov a laikov, ktorí zahynuli počas vlády Lenina a Stalina. Ide napr. o pravoslávnych Srbov, ktorí zahynuli v koncentračnom tábore Jasenovac (novomučeníci jasenovackí). Patria tu aj českí pravoslávni kresťania umučení nacistami po atentáte na Reinharda Heydricha (napr. novomučeník Gorazd II., biskup pravoslávnej cirkvi v Československu). Novomučeníctvo je aktuálne aj dnes. Ortodoxná cirkev v Egypte si napr. pripomína 15. februára pamiatku 21 egyptských kresťanov, ktorých roku 2015 pre vieru zabili v Líbyi členovia Islamského štátu. Svedectvo viery týchto ľudí krásne vyjadruje báseň Modlitba od básnika Bechtějeva. Môžte si prečítať úryvok jej prebásnenej podoby v češtine : „Dej Pane, ať jsme trpěliví, až na nás v hrůzných, temných dnech týraní katů vztekem divých a zloba davu dolehne. / Ať nepřátelé zle nám činí, ať máme brzy v hrobě být, dej nám se za ty, kto jsou vinni, pokorne vroucne pomodlit …“
/ autor : Mgr. J. Bačišin; citáty z básne Modlitba : zdroj : Dějiny Ruska 20. století; (Andrej Zubov a kol.) /
BONUS :
Viete, kedy sa prenasledovatelia cirkví v Československu asi najviac zosmiešnili ? Pri vianočnom rozhlasovom prejave premiéra Zápotockého roku 1952. Antonín Zápotocký bol český komunistický politik, premiér a prezident republiky, spoluzodpovedný za prenasledovanie cirkví po roku 1948. Vo vianočnom prejave roku 1952 sa dosť nešikovne snažil vianočný príbeh o narodení Ježiša zasadiť do rámca komunistickej ideológie. Urobil z Ježiška Deda Mráza, ktorému cestu ožiarujú červené hviezdy komunizmu. Ak neveríte, že takáto absurdita je možná, môžete si to vypočuť tu.