Ivan Daumer je kouč hádzanej a kondičný tréner. Hádzanej sa venuje 20 rokov. Najskôr ako športovec, teraz už ako tréner. Svoju aktívnu športovú kariéru ukončil v roku 2016. Odvtedy sa už naplno venuje svojim zverencom v klube.
Aké boli vaše hádzanárske začiatky?
K hádzanej som sa dostal cez môjho brata Tomáša, ktorý hrával hádzanú za Bojnice. Druhým iniciátorom bola moja triedna učiteľka na ZŠ, ktorá otvorila hádzanársky krúžok a ja s mojimi spolužiakmi sme sa doň aktívne zapojili. Na turnajoch škôl si ma vybrali do hádzanárskeho tímu HK Kúpele Bojnice.
Čo považujte za váš najväčší dosiahnutý hádzanársky úspech?
Za môj najväčší dosiahnutý úspech považujem to, keď sme sa s tímom HK Kúpele Bojnice v dorasteneckej kategórii stali vicemajstrami Slovenska. Tento turnaj sa konal v Považskej Bystrici a toto víťazstvo si cením najviac z celej mojej hráčskej kariéry.
Ktorý z odohraných zápasov sa vám najviac vryl do pamäti?
Bol to práve semifinálový zápas na Majstrovstvách Slovenska. Hrali sme proti favorizovaným Košiciam, ktoré sme dokázali poraziť a dostali sme sa do finále. Práve toto víťazstvo si najviac cením z celej mojej hráčskej kariéry.
Aký najhorší úraz sa vám stal na zápase či tréningu?
Na tento moment si pamätám veľmi presne. Bol to úraz, ktorý sa mi stal v žiackej vekovej kategórii. Hrali sme proti Tatranu Prešov a po rýchlom protiútoku naskočil proti mne Dominik Krok, s ktorým sme sa zrazili a hlavu som si buchol o tyčku a potom som mal aj otras mozgu.
Kto je vaším hádzanárskym vzorom?
Je to Thierry Omer, ktorý je doteraz považovaný za jedného z najlepších brankárov v hádzanej. Momentálne máme na Slovensku dvoch skvelých brankárov, a to Teodora Paula a Mariána Žernoviča, ktorí nás podržali aj na aktuálnych Majstrovstvách Európy.
S ktorým najznámejších hádzanárom ste hrali?
Bolo ich viac, ale medzi najznámejších patria Andy Petro alebo Alexander Radčenko, ktorý ako veterán stále hrá v A tíme Tatranu Prešov. Nemôžem ani zabudnúť na skvelých bojnických odchovancov, a to bratov Samuela a Tomáša Mažárovcov.
Venujete sa aj vzpieraniu. Ako ste sa k nemu dostali?
Prvým impulzom bol náš úspešný tréner a vzpierač Michal Beláň, ktorý pôsobí v našom RM Sport Resorte. Postupne ma do toho vtiahli spolužiaci z vysokej školy. Tí sa tiež aktívne venovali vzpieraniu a jeden z nich je aj skvelý reprezentant Českej republiky, ktorý ma podporoval. Spolu sme absolvovali tiež niekoľko súťaží v rámci Vysokoškolskej ligy.
Čo považujete za váš najväčší vzpieračský úspech?
Veľa úspechov som nemal, ale pre mňa bol osobný úspech navzpieraných 200 kilogramov v dvojboji, čo sa mi podarilo na Vysokoškolskej lige asi rok a pol dozadu.
Koľko kíl sa vám podarilo najviac zdvihnúť?
Čo sa týka vzpieračských cvikov, tak v trhu som zdvihol 95 kíl a v nadhode 120 kg a ja vážim pritom 73 kíl.
Ako ste už spomínali, vyštudovali ste Fakultu športových štúdií Masarykovej univerzity v Brne a pracujete ako kondičný tréner. Ktorý cvik máte najradšej? A ktorý, naopak, nemáte rád?
Na túto otázku vám odpoviem jedným cvikom – a to je drep. Je to cvik, ktorý milujem a nenávidím zároveň, pretože drep je veľmi komplexný. Pomáha k rozvoju dolných končatín, stabilite trupu, ale zároveň je veľmi ťažký, čo sa týka technického prevedenia. Pri veľkých váhach je aj fyzicky náročný.
Ste aj veľkým fanúšikom formúl. Pred pár mesiacmi ste mali možnosť si na formule zajazdiť. Aký to bol pocit?
Skvelý. Bola to formula kategórie F3, ale mal som z nej veľký rešpekt. Vnímanie rýchlosti vo formule bolo úplne iné ako v kokpite auta. Všetko bolo otvorené a človek zrazu vnímal cestu pod sedadlom. Najväčší rešpekt som mal z bŕzd, pretože som nepoznal ich limit ani limity formuly.
Akú maximálnu rýchlosť ste vyvinuli?
Najväčšiu, akú som mohol na trati dosiahnuť – približne 230 km/h.
Pred pár mesiacmi sa vám narodila dcérka Zara. Na koho sa viac podobá, na vás alebo na vašu snúbenicu Veroniku?
Na túto otázku mám jednoznačnú odpoveď – na mňa. (Smiech.) Samozrejme, veľa má aj z Veroniky, má jej nos, bradičku… Ale inak je to celý malý Ivo! (Smiech.)
Ďakujem za rozhovor!
Mário Orság (sexta)
Foto: Ivan Daumer, HK Kúpele Bojnice, RM Sport Resort
Kondičný tréner, tréner hádzanej a bývalý hádzanársky brankár Ivan Daumer sa narodil v roku 1993 v Bojniciach. Ako osemročnému mu učarovala hádzaná a stal sa brankárom. Hádzanú hral až do mužskej kategórie. Vyštudoval Fakultu športových štúdií Masarykovej univerzity v Brne a pracuje ako kondičný tréner. V roku 2017 sa zoznámil so svojou snúbenicou Veronikou a pred pár mesiacmi sa im narodila dcérka Zara.