Slovenský šprintér Ján Volko (25) je Majster Európy z Halových majstrovstiev z roku 2019. Ako mladý človek nemá problém verejne hovoriť o svojej viere a vzťahu k Bohu. Rodák z Bratislavy nám poskytol rozhovor, v ktorom hovorí aj o tom, ako ho ovplyvňuje jeho viera pri športovaní, ale aj oveľa viac.
Atletike sa venujete dvanásť rokov, ako si spomínate na vaše začiatky v atletike?
K atletike som sa dostal pomocou futbalu, keďže som 8 rokov hrával za klub z SDM Domino a posledné dva roky ma už príliš futbal nenapĺňal. Taktiež som nebol veľmi technicky nadaný a iba som vedel rýchlo behať a dobiehať útočníkov. Preto sa ma môj tatino opýtal, či by som nechcel skúsiť atletiku. Zo začiatku som bol skeptický, pretože zmena prostredia a nájdenie si nových kamarátov mi prišlo veľmi ťažké, avšak neskôr sa to ukázalo ako neopodstatnené. Našiel som si na atletike kamarátov na celý život.
Od začiatku svojej atletickej kariéry ste boli šprintérom, alebo ste sa venovali aj inej disciplíne?
Keď som začal s atletikou, venoval som sa takmer všetkým disciplínam, či už vytrvalostným, technickým, alebo šprintérskym, ale postupom času som sa našiel najviac v šprintoch.
Najčastejšie vás môžeme vidieť pretekať na pretekoch na 60 metrov a na 200 metrov. Aký je rozdiel v príprave na jednotlivé disciplíny? Existujú aj rozdielne tretry na jednotlivé vzdialenosti, alebo sa používajú také isté?
Rozdiel v príprave je celkom značný, avšak až v období prípravy na samotné preteky. V prípravnom období je príprava rovnaká, pretože sa pripravujeme nielen na 60 metrov, ktoré sa bežia v halovej sezóne, ale aj na letnú sezónu, kde sa behá 100 a 200 metrov. V súčasnosti sa tretry, ktoré používam nelíšia medzi jednotlivými traťami.
Koľko párov tretier zoderiete za jednu sezónu?
Za sezónu zničím približne jeden a pol páru tretier a dva páry tenisiek.
Je o vás je známe, že ste veriaci. Nakoľko vás to vo vašej kariére ovplyvňuje?
Vo viere som bol vychovaný mojimi rodičmi a aj počas kariéry som zažil už veľa momentov, ktoré som vďaka viere ľahšie zvládol.
V jednom z rozhovoroch ste povedali, že beháte na slávu Božiu, a že ste pripravený aj na to, že tomuto tvojmu vyznaniu sa môže niekto zasmiať. A možno vás aj vysmiať. Nemáte s tým problém?
Nie, nemám. To, čo vravia a ako to cítia ostatní ľudia, neovplyvním, aj keby som chcel. Ja sa za vieru nehanbím, a to, ako sa k tomu postavia ostatní, je ich osobná záležitosť :).
Poznáte aj iných športovcov, ktorí sú taktiež veriaci ako vy a dôverujú Bohu?
Zopár ich poznám, ale je nás celkom malo. To však nevadí, lebo viera sa dá šíriť malými krôčikmi.
Kto je vaším vzorom v atletike a vo osobnom živote?
Ťažko povedať, či mám v osobnom živote nejaký konkrétny vzor, ale v atletike je mojím vzorom svetový rekordér v šprinte na 400 metrov Wayde van Niekerk.
Čo považujete za váš najväčší dosiahnutý športový úspech a prečo?
Za môj najväčší športový úspech považujem štvrté miesto v šprinte na 100 metrov z tohtoročných majstrovstiev Európy. Porovnať sa v s tým však dá aj titul halového majstra Európy z Glasgowa v šprinte na 60 metrov.
Vráťme sa do roku 2019, kedy ste stali Majstrom Európy v behu na 60 metrov v Glasgowe. Na čo si spomínate z finálového behu?
Celé Halové majstrovstvá Európy v Glasgowe boli poznačené zranením, ktoré sa mi stalo tesne pred šampionátom. Preto aj každý jeden z behov, či už rozbeh, semifinále, ale aj finále, bolo do značnej miery ovplyvnený pocitmi týkajúcimi sa zranenia. Na finále si však spomínam veľmi dobre a paradoxne som v ňom bol úplne pokojný a nebál som sa zhoršenia zranenia.
https://twitter.com/eurosport/status/1101952496199757824?s=20&t=5PG4v6mrZ8SGB32gYVVP0Q
Kedy ste zistili, že ste majster Európy a čo vám v tej chvíli bežalo hlavou?
Zistil som to až po chvíli, keď som sa pozrel na výsledkovú tabuľu a zavládol vo mne pocit radosti, vďačnosti a celkovej eufórie z toho, čo sa nám ako tímu napriek zraneniu podarilo.
Na vašich úspechoch má nemalú zásluhu aj vaša trénerka Naďa Bendová, ktorá vás všestranne podporuje. Ako vás motivuje vaša trénerka do nových víťazných cieľov?
Naďka ma nemotivuje k víťazným cieľom, ale skôr k ceste k nim. Víťazstvá a kvalitné výkony sú len vedľajším produktom a celej ceste.
Ktorá trať, respektíve okruh je váš najobľúbenejší a prečo?
Pravdupovediac, už ani neviem povedať (smiech), pretože v každom období sa mi darí na inej trati. Keby som si však mal vybrať úplne najobľúbenejšiu, tak to bude 200-metrová trať.
Na ktorom najbližšom podujatí vás môžu fanúšikovia vidieť?
Najbližšie preteky sa budú konať až koncom januára budúceho roka. Fanúšikovia a diváci sa však môžu tešiť na množstvo mítingov a verím, že aj na halové Majstrovstvá Európy.
Čo by ste odkázali študentom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi?
Aby sa nebáli robiť to, čo majú radi, a ak danej činnosti venujú dosť času a budú je svedomito robiť, úspech sa určite dostaví. Možno nie v podobe medailí alebo víťazstiev, ale určite v podobe skvelého pocitu z odvedenej práce.
Slovenský reprezentant v atletike Ján Volko sa narodil 2. 11. 1996 v Bratislave. Odmalička bol športovo nadaný. Spočiatku sa venoval futbalu, ktorý sa mu po čase zunoval a presedlal na atletiku. Začínal pretekať v klube KLŠ Kryha Bratislava a hosťoval aj v klube AK Olomouc v českej atletickej extralige. Od roku 2019 preteká za klub Naša atletika. Jeho trénermi sú bývalá šprintérka Naďa Bendová a desaťbojár a olympionik v boboch Róbert Kresťanko. Síce ma len 25 rokov, ale stihol už vyhrať zlatú, striebornú a bronzovú medailu na Halových majstrovstvách Európy v behu na 60 metrov!
(text: Mário Orság, foto: Osobný archív Jána Volka)