Niekedy človek zažije spojenie zaujímavých a možno netradičných vecí. Napríklad spojenie poézie a historickej pamiatky, a to pri prázdninovom výlete. Tak o tom niečo na nasledujúcich riadkoch…
Skalka pri Trenčíne je známe pútnické miesto a historická pamiatka. Je spojené s pôsobením svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Benedikta. Na ich pôsobenie nadviazali v 13. storočí benediktínski mnísi, ktorí na strmom brale nad Váhom vybudovali kaplnku a kláštor. Kaplnka a kláštor sú dnes prístupné pre návštevníkov a tak som tam tieto prázdniny zavítal aj ja. Areál nie je veľký, ale je zaujímavý a „dýchne na vás“ závanom stredovekej atmosféry. Na vysokom brale (odkiaľ je mimochodom krásny výhľad) sa nachádzajú zrúcaniny kláštora a ešte zachovaná kláštorná kaplnka. Kaplnka je unikátom, a to preto, že má tri poschodia (samotná kaplnka, pod ňou priestor sakristie s betlehemom a na najnižšom poschodí Boží hrob). V kaplnke nájdeme pekné nástenné fresky a chodbou je spojená s malou jaskynkou, kde podľa tradície žili svätí pustovníci a neskôr slúžila aj mníchom. Benediktíni boli v stredoveku známi ako šíritelia vzdelania, v ich kláštorných školách sa vyučovalo 7 klasických predmetov, ktoré voláme slobodné umenia. Boli to : gramatika, rétorika, dialektika (logika), aritmetika, astronómia, geometria, hudba (musica). Určite sa týmto náukám venovali aj mnísi na Skalke. Možno aj to inšpirovalo básnika, ktorého verše tam inštalovali pri výstupe z jaskyne. Neviem, ako sa básnik volá, ale tie verše boli podnetné, melodické, zaujímavé. Venoval ich práve 7 slobodným umeniam. A tak som si prečítal a vy si môžete prečítať teraz niektoré z nich :
Gramatika
To, čo som napísal je napísané.
Teraz len hádať, čo to vlastne znamená,
ak nemám prichystané ďalšie zbrane
a nie sú použité ani všetky písmená.
Možno tá tabuľka mohla byť trochu väčšia,
formálne je správna, vrátane obsahu.
Smútočné oznámenie, strohé a v troch rečiach,
ostatné súvislosti v tichu abstrahuj.
Ťažko sa kľučkuje v bludisku pravidiel
tvorených nápadmi obskúrnych elít.
Každý o nich počul, nik ich však nevidel.
Kto je dnes zbabelý, bude raz smelý ?
A tak sa konečne naozaj spoznáme :
slávnostne vpísaní v proskripčnom zozname.
Dialektika
Život je (zatiaľ) stále nepovinne povinný
a k bežnej spokojnosti toľko hádam stačí
cítiť sa slobodnejší ako ihla vakcíny,
nehľadať hrozno v tŕní a figy na bodľačí.
Vhodné je vedieť rozlišovať dobré od zlého
veď žiadny potok nemôže tiecť bez brehov.
Mať v sebe šíry obzor a nie výbeh pre psa.
Je ešte povolená aspoň malá skepsa ?
Držia sa toho aj slovutní alchymisti
a investujú do nej ako do zlata :
pravda sa nedá kúpiť, ani ohmatať.
Môže sa iba prijať. (Corpus Christi)
A každé božie ráno začínať v duchu logiky,
kde nie je „nie“ a áno „áno“. Od alfy, od piky.
Geometria
Pokúsme sa načrtnúť kvadratúru kruhu.
Len zistíme, že sa nám to nedarí,
že z týchto farieb nezložíme dúhu
a letnú búrku neschováme v pohári.
Je iba jeden pravý uhol, nad ním prepona.
Všetko, čo teraz urobia, je v zmysle zákona :
Skúšajú nás rozdeliť pozdĺžne aj priečne.
Sme ako rovnobežky v blízkom nekonečne.
Alebo poludníky všetkých pásiem zeme,
čo sa vždy stretnú v tmavom chlade pólov.
Frázy sú nadbytočné, bez nich prežijeme,
ak je to v dobrej zhode s jeho Vôľou.
Aj keď nič nevidíme, ide za nami,
prstom prach premieša s čistými slinami.
Musica
Niekde som počul, že hudba je vraj večná
a to, čo precítime, je zapísané mimo nôt.
Je božská pauza, čo v tichu nekonečna
premieňa každý aplauz na bonmot.
Hudba je neustály mnohoročný tinnitus
obsadí všetky frekvencie, celý obsah hlavy.
A keď si nechtiac zabuchneme dvere do bytu
pomaly otvára, kým srdce neopraví.
Hudba je vrytá v srdci ako pravda vo víne.
Ale ak zodvihneme odhodenú flautu bohyne,
ideme na trh s kožou Marsyasa
A keď to vyjde – ako s Mozartom či Zipolim,
svet práve dospel k celistvosti. Nič nie je napoly.
A znie len hudba, čo sa volá krása.
Pekné myšlienky na premýšľanie. A kto tušil, že ich nájdeme na turistickom výlete ? Tip na výlet možno aj pre vás.
Zaujímavosť : Spomínali sme básne, spomeňme i legendu. V malej kláštornej jaskyni sa nachádza tzv. odtlačok ruky sv. Benedikta. Ide o zvláštne tvarovanú skalu, do ktorej sú akoby otlačené prsty ľudskej ruky. Podľa legendy Benedikt utekal pred lúpežníkmi do jaskyne, ale zapochyboval, spadol a jaskyňa sa pred ním uzavrela. Miesto odtlačku je označené svietiacim lampášom.
(Autor : Mgr. Juraj Bačišin)