V rámci hodín slovenského jazyka sa piataci zaoberali aj témou interview a učili sa svojim respondentom klásť také otázky, aby sa od nich dozvedeli čo najviac. Ako sa im v tom darilo? Posúďte sami!
Detstvo kedysi a dnes
Veľmi rád počúvam svojich rodičov, keď rozprávajú o svojom detstve. Viem, že moja mamina bola siedmačka na základnej škole, keď sa uskutočnila nežná revolúcia. Naša krajina sa v čase jej detstva volala ČSSR a bolo tu komunistické zriadenie. Mala iné detstvo ako my – a preto som sa s ňou aj rozhodol porozprávať.
Aké bolo detstvo v období, keď si vyrastala?
Myslím si, že jednoduchšie ako to vaše. Nemala som mobil ani počítač. Trávila som veľa času vonku na dvore, v prírode. Stačilo mi vyjsť na ulicu a už som bola medzi ďalšími deťmi. Vymýšľali sme si rôzne hry. Bolo to prirodzené.
Aké hry si hrávala?
Rôzne. A hlavne vonku. Asi najviac som s dievčatami skákala gumu a hrala vybíjanú. Zbierala som všelijaké veci, napr. servítky, obaly od čokolády, pohľadnice a aj známky a potom sme si to vymieňali. Bolo to pre mňa vzácne, lebo vtedy bolo veľa vecí nedostupných. Aj z tohto dôvodu som sa dokázala zahrať vonku s kamarátkou s takmer „hocičím“ – s lístím, s kvetmi, so zeminou, s konárikmi… Mali sme výbornú fantáziu.
Mala si veľa kamarátok?
Ani nie. Samozrejme, v škole som mala dobré kamarátky, ale iba jedna bola úplne najlepšia. Boli sme v denno-dennom kontakte v Prievidzi, potom aj v Ráztočne, kde sme mali obe svoje staré mamy.
Kde ti bolo najlepšie?
U mojej starkej v Ráztočne. To bol môj raj. Keď som tam prišla, zabudla som na všetky trápenia. Bola tam veľká záhrada, sliepky, mačky. Mala som tam tiež svoju dielničku, piekla som svoje koláče z bahna, naháňala som sliepky, starala som sa o mačky. Veľa času som trávila so starkou Annou. Veľmi rada na to spomínam.
Vieš povedať, kedy sa tvoje detstvo skončilo?
Viem to úplne presne. Mala som 11 rokov. Vtedy ma prestali baviť spomínané aktivity a prehupla som sa do ďalšej etapy svojho života.
Ďakujem za rozhovor! (Marco Pavol Junas, 5.A)
Telesnú výchovu sme mali prísnu
S mojím ocinom som sa rozhodol porozprávať o jeho detstve a o časoch, keď chodil do školy on.
Aké cudzie jazyky ste sa učili v škole?
Ja som bol ešte generácia, keď sme sa v škole učili len ruský jazyk. Bol to jazyk veľmi podobný nášmu, a preto sme sa ho vedeli naučiť celkom ľahko. Jediným problémom bola azbuka, ktorá sa odlišovala od nášho písma.
Vymenuj mi, prosím, aké predmety ste sa učili.
Mali sme literatúru, slovenský jazyk, matematiku, zemepis, prírodopis, technické práce, telesnú výchovu, hudobnú výchovu, občiansku náuku, dejepis, chémiu a fyziku. Predmety ako náboženstvo, informatika a cudzie jazyky nemčinu a angličtinu sme nemali.
Čo ste robili na telesnej výchove?
Telesnú výchovu sme mali veľmi prísnu, museli sme ovládať gymnastické zostavy na kruhoch, na hrazde a na koze a každú hodinu sme behávali 1500 m na čas a na známku. Kolektívnym športom ako vybíjaná, futbal a basketbal sme sa venovali maximálne 15 minút z telesnej.
Mali ste aj predmety, ktoré sa dnes už nevyučujú ?
Mali sme pestovateľské práce, kde sme sa venovali záhradke a starostlivosti o ňu. Učili sme sa obrábať pôdu, sadiť a pestovať rastliny.
Okrem pestovateľských prác sme mali aj predmet technické práce, kde sme sa ako chlapci učili základy ručného opracovania dreva a kovov. Tam sme sa po prvýkrát stretli s pracovným náradím ako napríklad hoblík, pílka, kombinačky, kliešte, šrobovák a kladivo. Učili sme sa pribíjať klince, píliť dosky, strihať plechy, tvarovať ich a vyrábať jednoduché predmety, napríklad škatuľu z dreva. Ďalej sme sa učili zapájať aj elektrické jednoduché obvody, zapojiť vypínač, zásuvku a žiarovku.
Dievčatá sa zas na pracovnom učili piecť rôzne koláče, variť jedlá a venovali sa základným domácim prácam ako žehlenie a pranie. Učili sa aj základy šitia a vyšívania a osvojovali si rôzne techniky. Pre praktický život to bolo prínosom.
Aký bol tvoj najobľúbenejší predmet?
Ja som mal najradšej fyziku a výtvarnú výchovu.
Ďakujem za rozhovor! (Nathanael Ščípa, 5.A)
Na zážitky z detstva dodnes rada spomínam
Dnes som sa rozhodol urobiť krátky rozhovor s mojou maminou, ktorej som položil pár otázok o jej detstve a živote.
Čím si chcela byť, keď si bola malá?
Keď som bola malá, chcela som byť učiteľkou v materskej škole. Vždy som mala rada malé deti. Nuž ale v živote to vyšlo inak a vyštudovala som nakoniec ekonómiu.
Mala si v detstve rada školu?
Počas 1. stupňa ZŠ som kvôli škole prežívala veľké stresy, lebo sme mali veľmi prísnu triednu učiteľku. Nechodila som preto do školy rada. Na 2. stupni sa to našťastie zmenilo, mali sme viacero skvelých učiteľov a aj kolektív sme boli výborný.
Ako si najradšej trávila letné prázdniny?
Najradšej sme aj s mojou sestrou chodili s rodičmi na chatu krstných rodičov mojej maminy do Pukanca a tiež so starkými na záhradku do Bojníc, kde sme sa celé dni prehrali a sem-tam dačo aj pomohli. Okrem toho sme tiež milovali „kockatý chlebík“ u druhej starkej v Necpaloch, kde sme behali po záhrade, po ulici a aj po potoku v gumených čižmách, ktoré sme si potajomky požičiavali od starkého z garáže. Dodnes rady na tieto zážitky spomíname aj so sesternicami.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech v doterajšom živote?
Nie je to štúdium a ani práca. Mojím najväčším úspechom v živote je moja rodina a moje deti.
Ďakujem za rozhovor! (Roderik Weissabel, 5.A)
Vianoce očami mojej mamy
Mám veľmi rád Vianoce. Je to obdobie radosti a lásky – pre mňa navyše aj kvôli pečeniu, vianočným ozdobám a darčekom. Preto ma zaujíma, či to aj moja mama ako dieťa cítila rovnako.
Aké boli tvoje Vianoce, keď si bola malá?
Šťastné a veselé! (Smiech.) Ale naozaj. Bolo to čarovné obdobie. V tom čase bolo pre mňa všetko úžasné. Prekvapením bol dokonca aj vianočný stromček, ktorý sme ako deti videli, až keď sme dostávali darčeky.
Teraz deti píšu Ježiškovi list. Vy ste si ako pýtali darčeky?
Nijako. My sme len dúfali, že to, čo dostaneme, bude to, čo chceme. (Smiech.) Bolo to to pravé prekvapenie.
A dnes, keď si už dospelá, čo máš na Vianociach rada?
Najradšej mám to dvojtýždňové voľno. (Smiech.) Potom, samozrejme, to klasické čaro, atmosféru… V skutočnosti sa po celý deň veľmi teším na radosť vo vašich očiach.
Čím budú tohtoročné Vianoce pre teba výnimočné?
Neviem, nepremýšľala som and tým. Ale asi budem viac ako inokedy šťastná, že sme zdraví a spolu.
Ďakujem ti, mami, za rozhovor a prajem nám všetkým veselé Vianoce. (Alex Čmelo, 5.A)