Ako vyzerá história, keď ju nečítame v učebnici, ale „počujeme“ ju cez príbehy detí?
Na túto otázku hľadali 23. 4. 2026 odpoveď naši deviataci a kvartáni počas exkurzie v Múzeu holokaustu v Seredi. Výklad a prednáška bola situovaná cez prizmu detských očí zasiahnutých katastrofou 2. svetovej vojny. Osudy detí v období holokaustu – tých detí, ktoré mali sny, kamarátov, rodiny a ktorým vojna vzala všetko.
Počas prednášky a prehliadky expozície múzea mali žiaci možnosť dozvedieť sa viac o osudoch židovského obyvateľstva na Slovensku, o fungovaní pracovného a koncentračného tábora v Seredi, o deportáciách, ale aj o konkrétnych ľudských príbehoch, ktoré dodnes rezonujú svojou tragickosťou. Autentické príbehy, fotografie a predmety každodenného života ukázali realitu, ktorú si dnes len ťažko vieme predstaviť. Práve pohľad na osudy ich rovesníkov bol tým momentom, ktorý najviac rezonoval – zrazu nešlo o anonymné dejiny, ale o konkrétne deti s menami a príbehmi.
Exkurzia v Seredi nebola len o poznávaní minulosti. Bola najmä o pochopení, kam až môže viesť nenávisť, ľahostajnosť a strata ľudskosti. A zároveň o tom, prečo je dôležité pamätať si. Veríme, že táto skúsenosť prispeje k formovaniu ich hodnotového systému a k tomu, aby sa podobné tragédie v budúcnosti už nikdy neopakovali.
(text a foto: Mgr. Elena Kutišová)
