fbpx

O neúcte k jedlu

Keďže chodievam denne s deťmi z prvého stupňa našej základnej školy na obed, už dlhšie som mal v pláne napísať tieto slová. Po dnešnom zážitku som si povedal, že viac písanie odkladať nebudem. Hoci viem, že sa vôbec nič nezmení.
Keď som dnes prichádzal na hodinu do jednej nemenovanej triedy, na chodbe bolo „rozmliaždené“ jablko, kúsky z neho boli rozhádzané po chodbe, pod lavičkami, na lavičkách. Samozrejme, tieto zvyšky by tu ostali daným žiakom, ktorý takto úctivo k tomuto ovociu pristúpil, nepovšimnuté, keby nebol upozornený na to, aby po sebe poupratoval. Skôr pôsobil ako hrdina, ktorý týmto skutkom zapôsobil na svojich spolužiakov. Keď som vošiel do triedy, pod gaučom bolo nahádzaných ďalších osem jabĺk. Pravidelne dostávajú žiaci či už jablká, alebo hrušky spolu s džúsmi a ovocnými dreňami. Páni školníci obetavo chodia z triedy do triedy a poctivo počítajú ovocie a nápoje tak, aby na nikoho z detí nezabudli. Ale veď, čo je na tom, že musia takto prevážať a prenášať desiatky kíl, aby „naivne“ si mysliac potešili našich žiakov. Opakovane sme svedkami toho, že tieto „podarúnky“ končia na rôznych miestach. Niekto by povedal, prečo robím vedu z pár jabĺk. Ak sú teda jablká, z ktorých si niektorí žiaci robia lopty smiešnym problémom, posuniem sa ďalej, konkrétne do školskej jedálne. Tu sme denne svedkami vyhadzovania obrovského množstva jedla, z ktorého by sme bez problémov nasýtili vari polovicu základnej školy, ak nie aj viac. Hľadať príčiny a dôvody tohto plytvania by bolo márne. Časť detí hovorí, že jedlo z jedálne sa nedá jesť. Ďalší, že polievky (ktoré sa vylievajú v „hektolitroch“) doma nejedávajú. Iným zas nechutí to, či ono a skoro všetko je „fúj“. Také je asi stručné zhodnotenie jedálneho lístka v našej jedálni.
Nemám právo niekomu prikazovať čo má s touto situáciou robiť, ako nemám právo niekomu rozprávať aby varil doma to a to a zdôrazňovať, aký význam má pre náš organizmus napríklad taká polievka, ktorá medzi deťmi nenachádza akoby vôbec odozvu. Nevidím do rodín, neviem, ako kto k stravovaniu pristupuje. Viem však to, že keby sa časť môjho príjmu vyhadzovala úplne zbytočne do vandľa, asi by som zvážil, či deti z obedov neodhlásiť a radšej im čosi navyše pribaliť k desiate. Alebo nedávať na desiatu sladké, ktorého určite niektorí zjedia počas dňa nad mieru.
Ako som na začiatku napísal, viem, že nič sa nezmení, ale niektoré veci sa musia povedať „nahlas“. Denne končia v okienku s použitým riadom celé porcie jedál. A odkaz pre žiakov, ktorých sa to týka: Keď Ti niečo nechutí a nemáš o to záujem, aspoň jedlo nepoužívaj ako hračku, či prostriedok zábavy.
Mnohí z vás by mi k tejto téme vedeli určite povedať svoje postrehy, mnohí by nesúhlasili, ale takýto je fakt. V jedálni som viackrát obedoval a nie každé jedlo bolo nepožívateľné, ako to pôsobí denne podľa počtu vyhodených porcií.
Vyjadrujem veľkú ľútosť nad tým, že musíme denne vidieť toľké plytvanie, keď sme možno práve teraz na pokraji potravinovej krízy.

(text: Mgr. Pavol Schmidt)