V niekoľkých príspevkoch prinesieme rôzne myšlienky pápeža Františka, ktorý je v súčasnom chaotickom svete hlasom rozumu, svedomia, pokory… Možno vás povzbudia a spríjemnia deň…
Vo svojej knihe TI AUGURO IL SORRISO (Želám ti úsmev) píše o potrebe budovať vzťahy a živote kresťana, ktorému by nemala chýbať RADOSŤ.
Napriek tomu, že každý zažíva i bolesti a trápenia. Ale človek má i NÁDEJ a veriaci má i MODLITBU.
František píše : „Modlitba človeka je úzko spätá s pocitom úžasu. Veľkosť človeka je nekonečne malá v porovnaní s rozmermi vesmíru. No človek nie je nula. V modlitbe sa mocne preukazuje pocit milosrdenstva. Nič neexistuje náhodou : tajomstvo vesmíru spočíva v dobrotivom pohľade niekoho, koho oči sa stretávajú s našimi. Žalm hovorí, že sme stvorení len o niečo menší od Boha (Ž 8, 6). Vzťah s Bohom je veľkosťou človeka.
Je to skúsenosť, ktorú majú mnohí z nás. Ak je občas riziko, že beh života so všetkými jeho trpkosťami v nás udusí dar modlitby, stačí rozjímavý pohľad na nebo, západ slnka, kvet, aby sme zažali iskru vďakyvzdania. Modlitba je prvou silou nádeje. Modlíš sa a nádej rastie, napreduje. Povedal by som, že modlitba otvára dvere nádeji. Nádej je tu, ale svojou modlitbou otváram dvere. Pretože ľudia modlitby uchovávajú základné pravdy; predovšetkým sebe a potom aj všetkým ostatným opakujú, že tento život, napriek všetkým námahám a skúškam, napriek ťažkým dňom, je plný milosti, nad ktorou možno žasnúť. A ako taký ho treba vždy brániť a ochraňovať.“
(autor : Mgr. Juraj Bačišin)
(myšlienky pochádzajú z knihy úvah „Želám ti úsmev – Nájdime opäť radosť“)