fbpx

Politológ Pavol Struhár: Peter Pellegrini je v situácii, v ktorej nechcel byť

Politológ Pavol Struhár: Peter Pellegrini je v situácii, v ktorej nechcel byť

Náš študent Mário Orság (oktáva) sa venuje žurnalistickej tvorbe už dlhšie obdobie. Jeho články sa týkajú prevažne športu, podarilo sa mu získať aj niekoľko ocenení. Občas sa pustí aj do inej témy – napr. politika. Prinášame jeho rozhovor s politológom z trenčianskej univerzity, Pavlom Struhárom. Naša škola podporuje občiansku angažovanosť mladých, organizujeme aj simulované študentské voľby. Tento priestor (blog) na stránke školy slúži aktívnym jednotlivcom, ktorí majú záujem svoje diela zverejniť a sú nejakým spôsobom spojení s našou piaristickou školou. Neznamená to, že sú tu vyjadrené iba názory, s ktorými sa škola plne stotožňuje.

Vnútorná politická scéna na Slovensku zažíva veľmi búrlivé obdobie. Vláda si odsúhlasila zvýšenie platov o tisícky eur, hoci výdaje občanov sú vysoké. Koalícia vo štvrtok ôsmeho februára schválila novelu Trestného zákona, ktorú opozícia nazýva „promafiánskou“. Zároveň, opozičné strany už vyše dvoch mesiacov organizujú protivládne protesty, na ktoré chodí čoraz viac ľudí. Súčasne sa Slovensko pripravuje na prezidentské voľby, v ktorých prebehne najväčší súboj medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim.

V rozhovore sa dočítate:

  • Stane sa 8. február dňom zlodejov, mafiánov, a gaunerov?
  • Povedie novela Trestného zákona k rozpadu právneho štátu?
  • Aké kroky môže teraz podniknúť opozícia voči tejto novele?
  • Akú výpovednú hodnotu majú protivládne protesty?
  • Ako sa momentálne môže cítiť Peter Pellegrini?
  • Čo môže využiť Ivan Korčok v boji o prezidentské kreslo?

Vláda Roberta Fica vládne vyše sto dní. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?

Napriek tomu, že politické elity, najmä z vládnej koalície, sľubovali upokojenie situácie v spoločnosti, nastal opak. Do ulíc vyšli desaťtisíce protestujúcich ľudí, čo nemožno prehliadať. Vzhľadom k tomu, že sa vládna koalícia zamerala primárne na presadenie zmien v Trestnom zákone a rušenie Špeciálnej prokuratúry, priestor v parlamente zväčša nedostali iné témy. Pozitívom je určite schválenie rozpočtu, v opačnom prípade by sa politická a spoločenská kríza ešte viac prehĺbila. Na medzinárodnej scéne sa vláda správa v súlade s našimi záväzkami, napriek politickým vyjadreniam premiéra Roberta Fica, kritizujúceho Európsku úniu či spojencov v NATO.

Pred pár dňami si vláda zvýšila platy takmer o 5000€. Ako sa to dá vnímať?

Samozrejme, ľudí to môže nahnevať. Voľby boli len nedávno, vláda nemá za sebou výsledky, za ktoré by sa mala týmto spôsobom odmeňovať. Navyše, experti aj samotná vláda upozorňuje na zlý stav verejných financií. Hoci, navýšenie platov (paušálnych náhrad) členov vlády nevytvára výrazný tlak na verejné financie, ide o negatívny odkaz pre občanov štátu, ktorým neustále stúpajú výdavky. O istej valorizácii by sa dalo diskutovať, ale v tomto prípade ide o pomerne veľké navýšenie.

Ako si myslíte, že by reagoval práve Robert Fico, ak by tento krok urobila predchádzajúca vláda na čele s Eduardom Hegerom, respektíve s Igorom Matovičom?

Určite kriticky. Je to bežná agenda politickej opozície bez ohľadu na to, kto ju tvorí. Nemožno však skĺznuť k demagógii. Je v poriadku, že vrcholní manažéri sú za svoju prácu odmenení. Avšak, malo by to mať istú mieru a citlivosť.

Koalícia schválila novelu Trestného zákona. Stane sa 8. február dňom zlodejov, mafiánov, a gaunerov?

Mnohí odborníci upozorňujú na negatívne dôsledky prijatej novely. To ukáže čas. Akokoľvek môžeme konštatovať, že spôsob prijímania tak významnej právnej normy bolo nešťastné. Absencia odbornej diskusie je niečo, čo by sme nemali vidieť ani pri menej významných návrhoch.

Povedie táto novela a všetky udalosti doposiaľ k rozpadu právneho štátu?

Tak by som to nepomenoval. Je to príliš radikálne tvrdenie. Je to skôr konštatovanie politickej opozície, čo je pochopiteľné, keďže ide o politický boj. Spôsob prijímania novely však oslabuje demokratické riadenie štátu. Skrátenie legislatívneho konania je všeobecne vnímané ako negatívny jav, ktorý sa má využívať len výnimočne. Obmedzuje sa totiž diskusia, ktorá je pre demokraciu dôležitá. Oslabuje sa právna istota občanov. Rozpad právneho štátu to však nie je.

Aký vplyv na Slovensko bude mať zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry?

Verím, že sa to bude s odstupom času analyzovať a vyhodnocovať. Generálna prokuratúra deklaruje, že je pripravená pokračovať v práci Špeciálnej prokuratúry. Určite to však nebude ľahký proces a ja osobne sa domnievam, že Slovensko sa oslabí v boji proti špecifickým typom kriminality, ako napríklad extrémizmus či korupcia. Je potrebné vnímať, že Úrad špeciálnej prokuratúry vytvoril pre samotných prokurátorov podmienky, aby mohli robiť svoju prácu kvalitne, odborne, nezávisle a bez strachu o svoju bezpečnosť. Aj preto bolo možné riešiť prípady, ktoré siahali až k politickým a ekonomickým elitám. Je otázne, či rovnaký komfort budú mať aj radoví prokurátori na okresných či krajských prokuratúrach.

Aká je šanca, že novela Trestného zákona neprejde cez Ústavný súd?

To neviem posúdiť. Názory ústavných právnikov sa líšia, no skôr sa prikláňajú k tomu, že Ústavný súd proces nezvráti. Je potrebné zdôrazniť, že Ústavný súd sa bude môcť pravdepodobne vyjadriť len k spôsobu prijímania novely. Ten síce z pohľadu teórie nebol štandardný, ale súlad s Ústavou SR posúdi až Ústavný súd.

Aké kroky môže teraz podniknúť opozícia voči tejto novele?

Podala sťažnosť na Ústavný súd, tým to skončilo. Ďalej bude vykonávať politickú prácu (napr. organizovať protesty), ale samotnú novelu ukončením legislatívneho procesu zvrátiť nebude možné. Hoci sa v budúcnosti môže znova pokúsiť o vznik špeciálnej prokuratúry, bude to politicky náročné.

Je reálne, že ľudia začnú teraz oveľa viac kradnúť?

Trestnú činnosť jednotlivcov ovplyvňuje veľa faktorov. Iste, tresty môžu pôsobiť aj preventívne, odstrašujú potenciálnych kriminálnikov. Prikláňam sa však k tomu, že výška trestov nie je zázračným riešením na elimináciu kriminality. To by bolo príliš jednoduché. Otázka však je, či vláda v súbehu so znižovaním trestných sadzieb a premlčacích lehôt informovala aj o iných opatreniach, ktoré majú viesť k znižovaniu kriminality (napr. sociálna práca, vzdelávanie, preventívne aktivity, atď.). Žiaľ, nezachytil som nič podobné.

Opozícia už vyše dva mesiace organizuje po celej krajine protikoaličné protesty. Ako si myslíte, že pôsobia na koalíciu?

Určite ich rozrušujú. Nečakali taký odpor. Schvaľovanie bolo naplánované ku koncu roka, keď sa predpokladalo, že ľudia už politiku riešiť nebudú. Objektívne, politická opozícia urobila v parlamente aj v uliciach dobrú prácu. Hoci obštrukcie v parlamente niektorí politici označujú za deštruktívne a nehodné úrovne parlamentu, je to štandardná procedúra, ktorú opozícia môže využívať na presadzovanie svojich záujmov. Rovnako svojsky postupuje koalícia, keď sa rozhodla rozpravy bojkotovať. Obe procedúry sú síce na škodu veci, ale novela Trestného zákona sa stala tak silnou politickou témou, že sa tomu nedá vyhnúť.

Akú majú výpovednú hodnotu?

Protesty podľa môjho názoru ukazujú mobilizačný potenciál občianskej spoločnosti a to je dobré. Ukazujú na to, že občanom záleží na veciach verejných, že si svoju občiansku povinnosť nesplnia len účasťou vo voľbách či komentárom na sociálnej sieti, ale sú ochotní na úkor svojho voľného času angažovať sa. Je to veľmi dôležité. Je to dôležitý signál aj pre politické elity z koalície či opozície, že je tu kontrola zdola. Stále ich tak upozorňujú na základné demokratické pravidlo, že suverénom je ľud, ktorý sa ozve, keď nie je so správou vecí verejných spokojný. Platí to bez ohľadu na to, proti komu teraz protestujú. Teraz sa to týka primárne SMERu, HLASu či SNS, ale pokojne to v budúcnosti môže byť iná politická reprezentácia a opäť to treba hodnotiť pozitívne.

Ako sa môže cítiť Peter Pellegrini, keď ľudia na protestoch skandujú jeho prezývku – „Podržtaška“, ktorú si sám vymyslel?

Podľa mňa sa nechcel dostať do pozície, v ktorej je. Pri skladaní vlády sa štylizoval do role autonómneho a nezávislého politika. Je v situácii, kedy to už nie je veľmi možné. Aj kvôli tomu, že je prezidentským kandidátom, potrebuje minimálne podporu strany SMER-SD.

Kandidátov na prezidenta je desať. Avšak, najväčší boj bude medzi Ivanom Korčokom a Petrom Pellegrinim. Čo môžeme očakávať v prezidentskej kampani medzi nimi? Aká bude?

Podľa môjho názoru bude kampaň primárne o krokoch súčasnej vlády. Peter Pellegrini sa pravdepodobne bude snažiť diskusiu viesť tak, aby nezdôrazňoval súboj koalície a opozície a bude sa skôr stavať do pozície neutrálneho aktéra. Už teraz sa do mnohých polarizujúcich diskusií nezapája. Avšak, predpokladám, že hlavný naratív Ivana Korčoka bude spojenie Petra Pellegriniho s Róbertom Ficom.

Zvyšní kandidáti možno prinesú aj iné témy (napr. liberalizmus, tradičné hodnoty, EÚ), ale nemyslím si, že budú dominantné.

Môže uškodiť Petrovi Pellegrinimu to, ak by Ústavný súd namietal legislatívny proces v parlamente, keďže on, ako predseda NRSR zaň priamo zodpovedal, v boji o prezidentské kreslo?

Áno. Bolo by to jeho politickým zlyhaním.

Nemyslím si však, že schválenie novely by mu odobralo významný počet voličov, keďže strany SMER aj Hlas s voličmi aktívne komunikujú svoje vlastné naratívy ohľadne zmien Trestného zákona či rušenia ÚŠP. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že strany zatiaľ voličov nestrácajú. Peter Pellegrini môže stratiť potenciálnych voličov, ktorí nepatria k súčasnej koalícii alebo nesúhlasia s novelou, ale to nie je veľká množina. Navyše, nie je tam istota, že prejdú k Ivanovi Korčokovi.

Ako ovplyvní kandidatúra Andreja Danka kandidatúru Petra Pellegriniho?

Závisí od toho, ako veľmi bude Andrej Danko ostrý voči Petrovi Pellegrinimu. Ale predpokladám, že si to preráta a skôr sa zameria na iných kandidátov. Určite tam bude aj tlak to strany Roberta Fica, pre ktorého je podstatný výsledok. A tým žiadaným výsledkom je, aby bol prezident z koalície. Preto si myslím, že aj túto situáciu si koalícia postráži, rovnako ako presadenie novely Trestného zákona a rušenie ÚŠP.