Viete, čo je etymológia ? Je to náuka o pôvode slov, ich vývine a zmenách v priebehu času. Tento jazykovedný odbor poznajú učitelia slovenčiny dobre, my ostatní asi menej. Avšak je to odbor zaujímavý, ktorý prináša často netušené súvislosti a vzťahy. Na prahu nového školského roku si na nasledujúcich riadkoch priblížime etymologické súvislosti viacerých slov, ktoré súvisia (nielen) so školou a študentmi. Tak pekné čítanie !
…Skončili prázdniny a dovolenky. Možno ste ich strávili niekde na pláži pod kokosovými palmami, na zájazde k egyptským pyramídam či len tak ste išli autobusom na prehliadku blízkeho kaštieľa… Spomeňme si etymologický pôvod niektorých slov, ktoré súvisia s dovolenkou, cestovaním, ďalekými krajinami…
apropo, kokos… Tento plod tropickej palmy pomenovali portugalskí námorníci z posádky Vasca da Gamu, ktorí sa vrátili z Indie. Guľatý chlpatý plod im pripomínal vysmiatu tvár. Slovo „coco“ v portugalčine má dva významy : 1. hlava, 2. rozprávkové strašidlo z portugalského folklóru (coco/cuco). A tak táto zábavná súvislosť dala vzniknúť označeniu pre tropickú plodinu – kokos.
Egypt – označenie tejto krajiny pochádza z gréckeho slova „Aigyptos“. To bolo gréckym prepisom staroegyptského spojenia „Hwt-k-Pth“. Staroegyptské Hwt-k-Pth označovalo chrám božstva menom Ptah v meste Memphis.
V Egypte sa nachádza Sahara. Toto slovo pochádza z arabčiny a neznamená nič iné, než „púšť“. Ak v angličtine povieme „Sahara desert“ – znamená to vlastne „púšť púšť“. Na púšti sa niekedy objavuje fatamorgána. Pôvod názvu tohto atmosférického javu je vo francúzštine. Slovo „fata“ (z latinského fatalis – osudový) označovalo vílu / čarodejnicu. V starobretónskych povestiach sa objavovala víla Morgana (sestra mýtického kráľa Artuša). Fata + Morgana = to je fatamorgána. Podobný pôvod má aj slovo meluzína, ktoré označuje silnú víchricu. Vo francúzskych povestiach sa totiž poznali aj mýtickú bytosť – vílu, ktorú volali Meluzína. Nuž a v Egypte je hlavným mestom – ako si možno pamätáme z geografie – Káhira. Slovo znamená „víťazná“ (al-Kahir) a označovalo planétu Mars. Mars volali Arabi „víťazná hviezda“ a práve v čase, keď na oblohe kulminovala planéta Mars, začali stavať hradby tohto mesta.
Kaštieľ – slovo pochádza z latinského „castellum“ (menšia pevnosť, opevnené miesto). Z tohto základu sa odvodzuje aj slovo kostol. Kostol totiž býval v ranom stredoveku súčasťou opevnených sídel. A keď nikto išiel na bohoslužbu, tak išiel do „castella“ – čo neskôr začalo označovať len samotný chrám. S kostolom súvisí aj známe spojenie „chudobný ako kostolná myš“. Ak je niekto veľmi chudobný, tak často býva aj hladný. Myši vyhľadávali ľudské obydlia, lebo tam boli vždy väčšie zásoby potravín. Lenže nie tak v kostole, kde žiadne potravinové zásoby nie sú, len chladné múry a kameň… Okrem kaštieľa poznáme aj zámok ako vznešené šľachtické sídlo. Etymologický pôvod je v nemeckom „Schloss“. To znamená prostriedok na ochranu dverí (zámok) a aj opevnené panské sídlo, ktoré malo uzamykateľné nádvorie.
Bolo spomenuté slovo autobus. Autobusom chodievame na dovolenku, do práce či do školy. Slovo má zaujímavý pôvod a trochu nelogický význam. Auto je odvodené od gréckeho „autos“, čo znamená sám. Naznačuje, že sa prostriedok pohybuje bez pomoci ľudskej či zvieracej sily (to vidíme pri slove automobil = auto + mobilis / „samopohybujúci sa“) Prvé prostriedky verejnej dopravy vznikli vo Francúzsku v 19. storočí. Aby bolo jasné, že sú určené všetkým obyvateľom, tak vozidlo pomenovali omnibus ( omni = všetci, bus = latinská pádová koncovka pre datív množného čísla – komu/čomu ?) Omnibus = vozidlo určené všetkým. Omnibusy vtedy ťahali ešte kone … Keď kone boli nahradené motormi, tak sa názov „autoomnibus“ zdal zložitý. Preto vypustili časť „omni“ a ostalo len „autobus“, čo v podstate nemá veľmi logický význam, lebo bus označuje len pádovú koncovku…
… Prejdime od dovoleniek a cestovania ku škole… Slovo škola pochádza z gréckeho „schole“. To znamenalo – možno prekvapivo – odpočinok, voľný čas. Gréci tak označovali činnosti, ktorým sa mohli bohatí slobodní občania venovať vo voľnom čase, keďže nemuseli manuálne pracovať. (manuálne práce vykonávali otroci) … K „scholé činnostiam“ patrili filozofické debaty, gymnastické cvičenia, pestovanie umení. Máme rôzne typy škôl. Tí, ktorí navštevujú gymnázium možno ani netušia, že v starom Grécku to bolo niečo úplne, úplne iné. Slovo gymnos znamenalo „nahý“ a gymnastikos zas telesné cvičenie… Grécki muži totiž telesné / športové cvičenia vykonávali nahí, žiadne dresy nemali. Gymnazion bolo mestské cvičisko či akési miesto na športovanie.
Akadémia je zas označenie pre typ (napr. umeleckej) školy; pôvod slova je v starogréckych Aténach. Bol tam olivový háj zasvätený jednému z hrdinov trójskej vojny, ktorý sa volal Akademos. Filozof Platón založil svoju filozofickú školu práve na mieste tohto olivového hája. Z Atén pochádza aj slovo lýceum, ktoré tiež označuje typ školy. Prvá škola pod názvom Lykeion bola na mieste cvičiska (gymnazia), ktoré bolo zasvätené starogréckemu božstvu Apolónovi. Bola to filozofická škola založená filozofom Aristotelom. Jeden z prívlastkov Apolóna bol Lykeios (vlčí) – od slova lykos (vlk).
V školských triedach nájdeme mladých šuhajov a slečny…
trieda – tento termín označujúci skupinu žiakov, školský útvar sme prebrali z češtiny; Tam je slovo „třída“, ktoré pochádza zo starého slovanského slova „čerda“. Čerda (inak aj črieda) bolo označenie pre stádo oviec. Nuž, v niektorých triedach to občas vypadá podobne… Či nie ?
šuhaj – tento termín má zas (prekvapivo) maďarsko-švajčiarsky pôvod… Maďarské slovo „suhanc“ označovalo chlapca. Ide zrejme o skrátenie slova „Suhancár“, čo znamená Švajčiar. Mladých chlapcov tak začali označovať zrejme z dôvodu, že mladíci zo Švajčiarska v minulosti často v rôznych kútoch Európy slúžili ako strážcovia. ( Však poznáme napr. aj známy ochranný zbor pápežov – Švajčiarsku gardu, ktorej členovia boli a sú vyberaní z obyvateľov Švajčiarska.)
slečna má za svoj pôvod v češtine; Je to skrátenie slova „šlechtična“, čiže príslušníčka šľachtického stavu. Takto sa označovali len ženy z prostredia šľachty – tie slobodné, keďže vydaté mali aj iné tituly.
Nuž a keď sa šuhaji a slečny stretnú v triede, tak sa zvítajú a pozdravia. Najčastejšie známym pozdravom „čau“. Za pôvodom tohto slova musíme ísť do Talianska. V ranom stredoveku sa na trhy tamojších miest dovážali otroci. Tí často pochádzali z oblastí obývaných Slovanmi. Od latinského termínu Slavus (Slovan) vznikol pojem sclavus, ktorý označoval otroka. V taliančine sa slovo sclavus postupne zmenilo na schiavo, v Benátkach na schiao. Tiež to označovalo sluhu / otroka. Veľmi zdvorilý taliansky pozdrav potom znel „sono vostro schiavo“ (som váš sluha). A keď sa vynechali prvé dve slová, tak ostalo len schiavo, ktoré sa neskôr zmenilo na ciao (čau). Podobný základ má aj pozdrav servus. (servus v latinčine označovalo tiež sluhu)
Na žiakov dohliada pedagóg. Slovo pochádza z gréckych termínov „pais“ (dieťa, v genitíve paidos) a „agogos“ (ten, kto vedie). Paidagogos bol v antickom Grécku otrok, ktorý vodil deti svojho pána do školy či dával na nich pozor pri hre. To sa do istej miery nezmenilo, až na to, že už nemáme otrokov a pánov. Niektorí ľudia označujú učiteľa, pedagóga aj slovom kantor. Kantor má zas pôvod v latinčine a znamenalo to spevák. Postupne sa význam posunul na vedúceho speváckeho zboru v kostole, učiteľa zborového spevu a nakoniec na učiteľa ako takého.
Témou pedagógov či žiakov v škole je niekedy aj bifľovanie sa. Skôr v tom negatívnom zmysle. Za pôvodom tohto slova musíme ísť do nemčiny a ríše zvierat. Označenie „bifľovať sa“ doslova znamená „učiť sa ťažko ako byvol“. „Bűffel“ znamená po nemecky byvol. Sloveso bűffeln malo význam „pracovať ťažko ako byvol“. A z toho sa to presunulo aj do významu „mechanicky sa učiť spamäti“.
Študent, ktorý sa bifľuje i ten, ktorý to fláka sa niekedy môže ocitnúť v ťažkej situácii. Pri písomke či pred tabuľou. Vtedy hľadá pomoc, môžeme povedať, že je ako „topiaci, ktorý sa aj slamky chytá“. Pôvod tohto spojenia je v Anglicku, konkrétne pochádza od politika, filozofa a katolíckeho svätca Thomasa Morea. V roku 1534, keď čakal na popravu, tak napísal krátku esej A Dialogue of Comfort against Tribulation. V dialógu fiktívneho mladíka so strýkom, ktorý leží na smrteľnej posteli, použil práve slovné spojenie „ a drawning man will clutch at a straw“ (topiaci sa aj slamky chytá).
Nuž, takou slamkou je niekedy (napr. pri referátoch) aj Wikipédia. Tam nájdeme informácie rýchlo. Veď o to ide. Slovo je zloženina zo slov „wiki“ (rýchlo) + encyklopédia. Dodajme len, že wiki je slovo pôvodom z Havajských ostrovov. (označovalo o. i. aj rýchlu kyvadlovú autobusovú dopravu na letisku v havajskom Honolulu)
Pri práci s Wikipédiou a inými zdrojmi si treba dať pozor, aby sa z nás nestal plagiátor. Slovo plagiátor má korene v latinskom „plagiarius“ a označovalo únoscu detí / otrokov. V zmysle literárnej krádeže či nepoctivého nadobudnutia duševného vlastníctva ho prvýkrát použil rímsky básnik Martialis. Ten zistil, že iný básnik – Fidentius – prednáša jeho básne. To nebolo zakázané, len platilo, že prednášajúci musel jasne pomenovať, že cituje iného autora.. To Fidentius nerobil a verše vydával za svoje vlastné. Preto Martialis napísal báseň, kde ho označil práve slovom plagiarius.
Pedagóg si musí niekedy plagiátora či iného problémového žiaka vziať na paškál. … obrazne povedané … Vziať na paškál znamená prísne vypočúvať či karhať. Paškál je veľká ozdobná svieca, ktorá sa kostoloch zapaľuje na Veľkonočné sviatky. Názov putoval k nám cez starý Izrael, Grécko a Rím. Hebrejské slovo „pesach“ znamená prekročenie a označuje židovský sviatok pripomínajúci odchod Izraelitov z Egypta. (pripadá na obdobie kresťanskej Veľkej noci) Pesach sa do gréčtiny dostal pod označením pascha. A v starokresťanskom Ríme sa latinským „candela paschalis cerea“ označovala veľkonočná svieca. K paškálu sa v dávnej dobe vodievali ľudia, ktorí mali niečo dosvedčiť alebo sa k niečomu priznať.
Po usilovnom štúdiu, bifľovaní sa a za pomoci pedagógov sa z nejakého šuhaja stane možno i bakalár. Bakalár je nižší akademický titul, ktorý označuje človeka, ktorý ukončil prvú polovicu vysokoškolského štúdia. Latinské baccalaureus znamená „ovenčený vavrínom“. Bol to titul, ktorý dostal absolvent prvej časti štúdia siedmich slobodných umení. … ( v stredoveku sa tak nazýval súbor 7 akademických predmetov, prvá časť sa volala trivium a tvorili ju predmety gramatika, rétorika, dialektika – logika) … Absolvent druhej časti štúdia (kvadrivium) získal titul magister artum liberarium (magister slobodných umení). No a z toho je náš dnešný titul magister (Mgr.).
Skúšky, prijímačky, maturity, štátnice… Všetky tieto školské akcie sa spájajú úradným rozhodnutím, niekedy sa hovorí „rozhodnutím od zeleného stola“. Apropo… však aj na maturite máme v skúšobnej miestnosti stôl so zeleným obrusom. Stoly úradníkov v kanceláriách, napr. aj v školách, sa v minulosti poťahovali hrubou vlnenou látkou (bure). Tá látka bývala väčšinou zelenej farby. A od označenia pre látku na úradníckych stoloch (bure) vznikli aj slová byro (úrad) či byrokracia (práca úradníkov).
Želajme si do nového školského roku menej byrokracie a bifľovania, veď život nie je len o škole. Ďalšie etymologické zaujímavosti nabudúce…
autor : Mgr. Juraj Bačišin
inšpiráciou a zdrojom informácií pre tieto riadky bola knižka :
ETYMOLÓGIA ZÁHADNÁ AJ ZÁBAVNÁ : pôvod slov od algoritmu po zavináč; (autor : Krekáňová Ivana)