V škole sa dozvedáme rôzne nové informácie, poznatky, pojmy. Tie pojmy často počujeme a používame i v bežnom živote. Aký je etymologický pôvod niektorých z nich ? V druhej časti etymológie nielen pre študentov si spomenieme pôvod niektorých termínov, ktoré poznáme zo školských lavíc. A pri niektorých budete iste prekvapení ich pôvodom. Pôjdeme na to cez školské predmety. Pekné čítanie !
GEOGRAFIA
Určite poznáte rôzne mená cudzích štátov i miest. Nad ich významom sa nezamýšľame. Ale niektoré sú zvlášť zaujímavé. Pozrime sa na názvy niektorých krajín.
Už v minulom príspevku bol spomenutý Egypt… Poďme niekde bližšie. Napr. také…
Rakúsko … V európskych jazykoch (s výnimkou slovenčiny a češtiny) vychádza pomenovanie tohto štátu z latinského Marchia austriaca (východná marka). To bolo označenie tohto územia, ktoré patrilo v ranom stredoveku Franskej ríši. Preto máme názvy ako Austria (angl. / poľ. ), Autriche (fra.), Ősterreich (nem.), Osterrike (švéd.) … Len v slovenčine a češtine máme Rakúsko. Je to podľa hradu Ratgoz (Rakús) v meste Raabs an der Thaya. Bolo to prvé väčšie miesto, ktoré naši predkovia po prechode hraníc uvideli, preto podľa hradu pomenovali aj krajinu.
Viete, kde je „krajina veslárov“ ? Je to Rusko. Severský výraz „rods“ znamená veslo. Ruotsi sú veslári. A od Ruotsi je „Rusi, Rusko“. Fíni tak pomenovali švédskych Vikingov, ktorí sa ako obchodníci a bojovníci plavili cez Baltské more a putovali na územie Kyjevskej Rusi. A tam potom jedna skupina aj ovládla miestnych Slovanov. Fíni dodnes volajú Švédsko termínom Ruotsi.
Viete, ktorá krajina je „krajina potetovaných ľudí“ ? Je to Británia. Starí Gréci volali tento ostrov tak podľa keltského kmeňa Prittanoi, pretože jeho príslušníci sa zdobili tetovaním. Keltské slovo „ brit “ znamenalo pomaľovaný. Od slova Britania je označenie francúzskej oblasti Bretónsko. Asi od 6. stor. sa územie nazývalo Britannia minor (malá Británia), lebo tam ušla z Británie časť obyvateľov pred germánskymi nájazdníkmi. Od Brittania vzniklo francúzske Bretagne.
Niekoľko území je po menovaných po reálnych ľuďoch : Filipíny (španielsky kráľ Filip II.), Louisiana (francúzsky kráľ Ľudovít XIV.), Kolumbia (Krištof Kolumbus), Saudská Arábia (rod Saudov), Bolívia (Simon Bolivar), Washington / Washington D. C. (George Washington), Pennsylvania (William Penn), Severná a Južná Karolína ( anglický kráľ Karol)… Alebo po fyzických znakoch obyvateľov (Etiópia = zem spálených tvárí, Sudán = krajina čiernych ľudí).
Florida … známe meno známeho štátu USA je pomenované podľa toho, že ju objavili na Kvetnú nedeľu (a to sa po španielsky povie pascua florida).
Iný známy štát – Kalifornia. Za pôvodom tohto názvu musíme ísť do Španielska. V 16. storočí napísal španielsky spisovateľ Garci Rodríguez de Montalvo román Las sergas de Esplandián. V ňom sa objavuje mýtický ostrov menom Kalifornia, ktorý bol bohatý a vládla v ňom kráľovná Kalafia (Calafia). Kráľovná Calafia v románe bojovala po boku moslimov proti kresťanom a jej meno je zrejme ženskou podobou islamského titulu kalif. A tak v roku 1542, keď Španieli objavili Kaliforniu (o ktorej si pôvodne mysleli, že je ostrov), pomenovali toto exotické územie po fiktívnej krajine z rytierskeho románu. Dúfali, že bude bohaté ako ten mýtický ostrov. ( v podobnom zmysle hľadali na americkom kontinente aj Eldorádo – „krajinu oplývajúcu zlatom“, od slova „ oro “ – zlato)
INFORMATIKA
… určite poznáte – a to nielen zo školy – rôzne pojmy zo sveta počítačových technológií…
Zavináč poznáme ako znak v adresách elektronickej pošty. Ešte predtým sa však používal na označovanie jednotkovej ceny či mernej jednoty (arroba) v Španielsku. V slovenčine a češtine ho označujeme podľa rybieho pokrmu v náleve. Aj v iných jazykoch má súvis s jedlom : „štrúdel“ (hebrejčina), „ensaimada“ (brioška – katalánčina), „kanelbulle“ (škoricové hniezdo – švédčina). Iné označenia pre zavináč : „snabel-a“ (chobot s a – tiež vo švédčine), „apenstaartje“ (opičí chvostík – holandčina), „krøllalfa“ (kučeravá alfa – nórčina). V angličtine má jednoduché označenie – „at sign“ ( číta sa ako „at“).
Bluetooth … názov vznikol v roku 1996, kedy sa stretli zástupcovia 3 veľkých spoločností (Intel, Nokia, Ericsson), aby zjednotili technológie bezdrôtovej komunikácie medzi rôznymi produktmi. Jeden z manažérov navrhol názov „bluetooth“ (modrý zub) podľa kráľa Haralda Modrozubého, ktorý zjednotil Dánsko a Nórsko v 10. storočí. ( a mal pokazený – tmavý – zub, odtiaľ prezývka.) Tento príklad mal pomenovať zjednotenie technológií počítačov a mobilných telefónov. Logo bluetooth rovnako súvisí s Haraldom – sú to dve severské písmená (runy) – hagall a bjarkan, ktoré sú spojené do 1 znaku. Tie písmená predstavujú iniciály mena Harald Modrozub.
Pozrime sa na MATEMATIKU…
Slovo matematika je z gréckeho „matematikos“ – vo význame „ten, kto sa rád učí“… (dnes to môže znieť zvláštne…)
Na matematike používame kalkulačku. Slovo kalkulačka je odvodené od latinského „ calculus “ (kamienok). V staroveku používali počítadlo (tabuľu), na ktorej sa počítalo pomocou kamienkov. Od toho je i sloveso kalkulovať.
Poznáte matematické algoritmy ? Algoritmus je odvodený od mena arabského matematika al-Chorezmího. V jednom z neskorších latinských prekladov jeho diela sa objavila formulácia „dixit Algorizmi“ (povedal al-Chorezmí)… A z toho vznikol pojem algoritmus.
Aj algebra pochádza od al-Chorezmího. Konkrétne je to časť z názvu jeho spisu „ Hisáb al-džabr wa-l-muquábala “. Z „al-džabr“ vznikla algebra ako označenie matematickej disciplíny.
Plus … Toto matematické znamienko pozná už prvák. Vzniklo zaujímavým spôsobom. Matematické výpočty sa v starých časoch, keď jazykom vzdelancov bola latinčina, zapisovali vetami. Sčítavanie zapisovali pomocou latinského „ et “ (a). Postupne odpadlo písmeno „ e “, ostalo len „ t “. A to sa zjednodušilo do podoby + .
Znamienko = (rovná sa) vymyslel waleský matematik Robert Recorde v roku 1557. Vadilo mu, keď pri výpočtoch musel stále slovne písať „rovná sa“, tak nahradil slová dvomi vodorovnými čiarkami.
CHÉMIA
Ak si pozriete tabuľku chemických prvkov, tak v nej uvidíte rozmanité názvy. Prvky sú pomenované podľa minerálu, miesta nálezu, vlastnosti prvku alebo osobnosti (vedca). Stredovekí alchymisti poznali 7 hlavných prvkov (kovov), ktoré pomenovali symbolicky podľa 7 planét. Boli to : zlato, striebro, meď, železo, cín, olovo, ortuť. Napr. zlato sa volalo Sol (Slnko), striebro bolo Luna (Mesiac)… (aj preto nájdeme v literatúre prívlastky ako „zlaté slnko, „striebristý mesiac“) … V modernej dobe sa od toho upustilo, ostala len jedna výnimka. Minimálne v angličtine sa ortuť nazýva mercury – podľa planéty Merkúr. Merkúr sa podľa nich po oblohe pohyboval najrýchlejšie a ortuť bola tiež takým, živým, pohyblivým prvkom… Je fajn, keď nám o tých prvkoch a planétach rozpráva žoviálny pedagóg. Mimochodom, aj prívlastok žoviálny má niečo spoločné s planétami. Stredovekí alchymisti sa domnievali, že ľudia narodení v znamení planéty Jupiter sú veselej mysle a srdečnej povahy. Preto ich označovali za žoviálnych – podľa planéty Jupiter (latinsky Iovialis – súvisiaci s Jupiterom)
Viaceré prvky majú svoj názov odvodený od geografickej lokality : ruténium (Kyjevská Rus), lutécium (latinský názov Paríža), hafnium (latinský názov mesta Kodaň), holmium (latinský názov švédskeho Štokholmu), ytrium / terbium / erbium / yterbium ( 4 prvky pomenované podľa švédskej obce Ytterby), germanium (Nemecko), polonium (Poľsko), americium (USA), francium / galium (Francúzsko). dubnium (ruské mesto Dubno). Magnetit, magnézium (horčík), ale aj magnet zas podľa gréckeho mesta Magnézia…
Dokonca aj rozprávkové bytosti… Chemické prvky kobalt a nikel svoje názvy odvodili z ľudového folklóru Kobalt od „ kobold “ (škriatok škodiaci baníkom zo starých nemeckých povestí). A nikel zas od nemeckého „ Kupfer-nickel “ (medený škriatok). … Nickel (Nikolaus) bol škriatok, ktorý podľa povestí chodieval za deťmi v predvečer sviatku sv. Mikuláša. Nikel tak nazvali preto, lebo i keď vyzeral ako meď, tak medenú rudu neobsahoval…
Samotné slovo chémia pochádza z arabského „ al-kimiya “. To bolo zas odvodené z gréckeho „ chemeia “ (zlievať, umenie zlievania kovov). … Alchýmia označovala starší súbor praktík metalurgie, astrológie, astronómie a medicíny. Súbor často mystický, nevedecký. Až asi v 18. storočí sa od nej oddelila čisto vedecká chémia.
Mohli by sme pokračovať vo výpočte termínov ešte dlho, ale cieľom nie je zahltiť čitateľa informáciami. Preto si spomeňme na záver ešte pár špecifických slov z rôznych oblastí poznania (geológia, fyzika, história, astronómia, ekonomika)… A možno i trochu angličtiny.
…
kráter – v geologickom zmysle (napr. kráter sopky)… v starej gréčtine sa nádoba na miešanie vody a vína nazývala „ kratera “. Tvar nádoby sa podobal geologickému útvaru.
elektrina – pojem z fyziky… V starovekom Grécku si všimli, že keď jantár pošúchajú kusom látky, tak priťahuje ľahké predmety ako napr. perie. Jantár sa po grécky povie „ elektron “. Keď jeden z anglických fyzikov na začiatku novoveku skúmal túto silu, tak navrhol názov podľa toho – electricity (elektrina).
múzeum – v súvise s históriu… Dnes tak označujeme inštitúciu na uchovávanie pamiatok. Slovo pochádza z gréckeho Museion (sídlo Múz). Múzy boli grécke mytologické bytosti, personifikácie 9 umení. Bolo to miesto na štúdium umenia, poézie, neskôr i knižnica. Od Múz pochádzajú aj termíny muzika (hudba) a mozaika. (Rimania si stavali v záhradách umelé jaskynky zasvätené Múzam a zdobili ich mušľami a kamienkami.)
kométa – v astronomickom, fyzikálnom zmysle… Je odvodené z gréckeho „ kometos “ (dlhovlasý); Hviezda zanechávajúca za sebou svetelný pás pripomínala ľuďom útvar s vlasmi. Jednoducho „vlasatá hviezda“. (starší slovanský názov bol aj vlasatica)
satira – pojem nielen z literatúry… Základom je latinské „lanx satura“ (doslovne – misa plná rôzneho ovocia, prenesene – pestrá zmes); Jeden z rímskych rečníkov označoval slovom satura dielo istého svojho predchodcu, keďže v ňom vtipne písal o rôznych námetoch.
burza – slovo, ktoré poznajú hlavne ekonómovia… V belgickom meste Bruggy žila rodina Van der Borse, v ktorej dome sa často stretávali miestni kupci. Van der Borse-ovci boli obchodníci majúci v erbe 3 mešce a z mena tohto rodu vzniklo označenie pre miesto, kde sa obchoduje (burza).
Z angličtiny i literatúry poznáme Williama Shakespeara. Ten bol veľmi kreatívny a vytvoril viacero nových slov, frazeologizmov ( napr. „Kráľovstvo za koňa !“). Dokonca osobných mien. Od Shakespeara pochádzajú ženské mená Jessica, Miranda, Olivia, Viola. (Jessica – dcéra úžerníka v hre Kupec benátsky, … vzniklo poangličtením hebrejského mena Jiskah; Miranda – „hodná obdivu“ – z jeho hry Búrka…) Od anglofónnych literátov pochádzajú aj mená Vanessa (vymyslel Jonathan Swift, báseň Cadenus and Vanessa), Pamela a Stella (Philip Sidney), Cora (James Fenimore Cooper), Malvína (James Macpherson). Tvorcom nových slov a ich významov bol aj literát John Milton. Viacero ich zanechal v diele Stratený raj. Bol to napr. Milton, kto začal používať slovo space (priestor) na označenie vesmíru. Okrem angličtiny pracoval Milton aj s latinčinou. A práve tu (prostredníctvom diela Stratený raj) vznikla zaujímavá súvislosť v kontexte príbehu o hriechu Adama a Evy. V starých prekladoch Biblie sa hovorilo nie „o jablku“, ktoré odtrhli a zjedli a tak porušili boží príkaz. Hovorilo sa všeobecne „o plode“ a jablko z toho vzniklo ako slovná hračka pri preklade do latinčiny. Latinské „ malus “ znamená „ ovocie s jadierkami “, ale aj „ zlo “. V zmysle „plod poznania dobra a zla“ sa postupne – aj vďaka Miltonovi – začalo ako ten plod označovať práve jablko. (jablko pôvodne označovalo akékoľvek ovocie vo viacerých jazykoch)
Knowledge is power. … Poznanie je sila. To je výrok anglického mysliteľa Bacona z čias raného novoveku. Áno, platí to nielen v škole, ale hlavne v živote. Poznanie je často našou silnou stránkou, posúva nás vpred… Obrazne povedané je to taká „naša zbraň“. Mimochodom, ak prejdeme od obrazného k reálnemu významu – tak práve anglické slovo gun (zbraň) má jeden z najzvláštnejších etymologických koreňov. A ten siaha práve do čias konca stredoveku v Anglicku. …. Vtedy sa objavili prvé strelné zbrane a delá. Anglickú históriu ovplyvnili severskí Vikingovia. Od nich prevzali anglickí vojaci (muži) zvyk dávať veciam i zbraniam ženské mená (podobne ako dnes napr. pomenúvajú svoje jachty či autá). Vikingská tradícia oslavovala bojové cnosti a zdatnosť mužov i žien. Viaceré ženské osobné mená s bojom súviseli. Bolo to napr. aj meno Gunnhildr (zložené z gunnr + hildr, obe slová znamenajú boj ). Anglický hrad Windsor bránilo vtedy veľké delo, ktoré latinsky pomenovali označením Domina Gunilda (pani Gunilda). A skratka z mena Gunilada – gun – sa tak stala označením pre zbraň ako takú…
Biblia – v súvise s náboženstvom (Sv. písmo)… Názov odvodený od fenického mesta Byblos, kde sa obchodovalo s papyrusom. Papyrus ako látka na písanie bol základom starovekých kníh. Biblia je množné číslo od gréckeho „biblion“ (kniha).
kniha – slovo bežné nielen v škole… vyzerá ako slovanské slovo, ale dostalo sa k nám cez turkické jazyky, pravdepodobne z asýrskeho termínu kunukku (pečať).
… Knihy nie sú len učebnice. Každá zaujímavá kniha vás môže obohatiť vedomosťami, obohatiť na duchu. Lebo keď čítate hodnotnú knihu, je to podobné ako keby ste sa rozprávali s múdrym človekom. Vďaka čítaniu sa rozširuje naše poznanie a poznanie je sila… Nech sú tieto riadky inšpiráciou pre hľadanie zaujímavostí v knihách. Napr. aj v tej, z ktorej boli tieto ukážky. A je v nej ešte omnoho, omnoho viac podnetných informácií. Ak chcete, tak sa po nej obzrite :
.. KREKÁŇOVÁ, Ivana : Etymológia záhadná aj zábavná : pôvod slov od algoritmu po zavináč. Vydavateľstvo MAMAŠ, 2022.
(Text: Mgr. Juraj Bačišin)