6. – 7. jún 2025, Erasmus+ výmenný pobyt žiakov v Aartalschule, v Nemecku
Písal sa prvý jún 2025, keď sa šiesti nebojácni piaristi /Charlotte, Michalka, Tamara, Dávid, Michal, Aďo/ stretli na zastávke v Prievidzi. Sprevádzali ich skvelé pani učiteľky Dáška a Anička, vďaka ktorým bolo všetko pod kontrolou. Posádka sa nalodila do autobusu a odišla na týždňové dobrodružstvo.
Pondelok bol prvý deň nášho dobrodružstva. V družobnej škole v Aarbergene nás privítali riaditeľka a zástupkyňa starostu. Spolu s českými a nemeckými študentmi sme navštívili rímsky tábor Limeskastell, kde sme sa dozvedeli, ako žili ľudia v týchto opevneniach, akým spôsobom stavali, keď nepoužívali cement. Rimania vraj boli ekologickí – ich technológie, životný štýl a obmedzené zdroje ich neúmyselne prirodzene viedli k udržateľnejším praktikám. Vyskúšali sme si streľbu z luku a trúbenie na trúbke. Deň sme ukončili opekačkou, zahrali sme si volejbal, počúvali hudbu a ochutnali tradičnú nemeckú zmrzlinu.
V utorok sme absolvovali celodenný výlet do Wiesbadenu. Začali sme jazdou vyhliadkovým vláčikom. Potom sme sa lanovkou vyviezli na vrch Neroberg, odkiaľ bol nádherný výhľad na mesto a vinice. Následne sme sa prešli historickým centrom a mestskými kúpeľmi. Poobede sme mali rozchod, niektorí nakupovali, iní navštívili katedrály alebo si vychutnali kávu v kaviarňach. Na záver dňa sme večerali v štýlovej reštaurácii a potom sme sa ponáhľali späť do Aarbergenu.
V stredu sme sa zapojili do vyučovania v partnerskej škole, čo nám poskytlo pohľad na školské prostredie a metódy práce učiteľov. Poobede sme spoločne navštívili Jump Arenu, kde sme sa zabavili, unavili, no hlavne sme získali tie najkrajšie zážitky.
Vo štvrtok ráno sme sa vybrali autobusom do Eltville a loďou sme pokračovali do Rüdesheimu. Prešli sme malebným mestečkom a navštívili múzeum Siegfried’s Mechanisches Musikkabinett. Poobede sme sa lanovkou vyviezli k soche Germanie, odkiaľ bol krásny výhľad na údolie Rýna. Po návrate do hostiteľských rodín sme strávili večer oddychom a spoločnými aktivitami.
V piatok sme sa pripravovali na varenie národných špecialít. Najprv sme nakúpili suroviny, potom sme sa presunuli do školy a išlo sa na to. My sme pripravili zemiakové placky, Česi vyprážaný syr, koláče a obložené chlebíčky a Nemci typické klobásky. Pýtate sa, na čo toľko jedla ? No predsa na rozlúčkovú párty, kde sme sa zabávali, jedli,tancovali a hrali stolný tenis. A keďže každá dobrá party máva svoju Afterku, my sme navštívili jednu Nemku a strávili sme tam zvyšok večera.
Lúčenie býva ťažké a inak to nebolo ani v túto sobotu. Boli to slzy smútku, ale aj veľkej vďačnosti. Vďačnosti za celý týždeň, ktorý už navždy zostane v našich srdciach.
(text a foto: Michaela Jamrišková (sexta ))
