Naši tohtoroční maturanti z tried oktáva, 4. G, 4. F a 4. H poznali dejiny holokaustu z hodín dejepisu. Dňa 25. septembra 2026 však opustili bezpečie školských lavíc a počas exkurzie do Auschwitz-Birkenau v Poľsku konfrontovali svoje teoretické vedomosti s realitou miesta, ktoré sa stalo symbolom jednej z najväčších tragédií ľudských dejín.
Za ostnatými drôtmi ich nečakali iba historické fakty, čísla a dátumy, ale predovšetkým tiché svedectvá konkrétnych ľudských osudov. Osobné predmety obetí, cestovné kufre, okuliare či protézy, spolu s priestormi plynovej komory a krematória, bez slov vypovedali o nesmiernom utrpení. Chlad, prázdnota a atmosféra tohto miesta sa návštevníkom vpíjali pod kožu. Každý krok táborom umocňoval jeho naliehavé posolstvo: Nesmieme dopustiť, aby sa podobná minulosť ešte niekedy zopakovala.
Mimoriadne silným zážitkom bola návšteva tábora Birkenau. Absurditu táborového života pripomínal aj takzvaný táborový bazén, ktorý pre väzňov nepredstavoval miesto oddychu ani bežného kúpania. Navonok mal pomáhať vytvárať skreslený obraz o podmienkach panujúcich za ostnatým drôtom. Nachádzal sa neďaleko železničnej rampy, na ktorú prichádzali vagóny s ľuďmi z celej Európy. Práve tu prebiehala neľudská selekcia. V priebehu niekoľkých okamihov sa rozhodovalo, koho čaká život v krutých táborových podmienkach a kto bude poslaný na smrť do plynovej komory.
Chladné baraky s jednoduchými pieckami, v ktorých sa kúrilo iba výnimočne, a drevené prične natlačené tesne vedľa seba priblížili študentom krutú každodennosť väzňov. Všadeprítomný hlad, zima, strach, ponižovanie a neustála blízkosť smrti neboli výnimočnou skúsenosťou, ale súčasťou každého dňa.
Z exkurzie sme sa šťastne vrátili domov (aj napriek malej nepríjemnosti v podobe pokazeného autobus pri návrate domov), jeho posolstvo však zostáva. Nenávisť sa nezačína za ostnatým drôtom. Začína sa slovami, predsudkami a ľahostajnosťou. (Mgr. E. Kutišová)
