Žiaci, študenti, otcovia i jeden z pátrov piaristov hrali vo finálových zápasoch futbalového turnaja piaristickej školy všetci ako o život. Veď hra je predsa život sám, život žitý radosťou z výhier, ale aj smútkom z prehier, podľa toho, koľko máme síl, a často i šťastia.
Dňa 18. 9. 2019 sme v školskej telocvični piaristickej školy mohli sledovať takmer 2 a pol hodiny napínavé zápasy v rôznych kategóriách futbalového turnaja, ktorým už tradične začína školský turnajový maratón p. Michal.
V úvode sa predstavili chlapci z najnižšej kategórie. Proti sebe nastúpili žiaci prímy proti šiestakom. Oba tímy hrali s veľkým nasadením, bol to vyrovnaný súboj. Po remíze 3:3 napokon rozhodli pokutové kopy, ktoré lepšie zvládli žiaci prímy, a tak vyhrali historicky svoj prvý finálový súboj ako triedny tím.
Po ťažkom zápase prišiel trošku oddychový zápas v zmysle menšieho emočného vypätia, keď si spolu zahral už tradičný tím otcov Gól za život s triedou ôsmeho ročníka a s triedou 3.G. Aj otcovia hrali s obrovským nasadením, ale i s viditeľnou radosťou zo samotnej hry, a možno i vďaka tomu sa im podarilo oba tieto zápasy vyhrať. V tíme 3.G sme počas 2. súboja sledovali i najproduktívnejšieho hráča celého turnaja Juraja Hronca a že vie strieľať krásne góly, sme sa všetci presvedčili na vlastné oči. Prekvapením turnaja bolo obsadenie brankárskeho postu tímu Gól za život pátrom Michalom, ktorého však hlavný rozhodca všetkých zápasov (O. Vereš) nekompromisne pokutoval za každý prehrešok voči pravidlám. Teda páter ako hlavný organizátor turnaja nemal žiadne výhody oproti ostatným hráčom.
Druhý dôležitý finálový zápas odohrala trieda kvarty B (v súťaži nováčik) proti tercii. Chlapci z kvarty sa predviedli v turnaji v tom najlepšom svetle, keď porazili tím žiakov z tercie výsledkom 3:1. Na druhej strane, terciáni mali silný triedny funclub, najmä v podaní svojich spolužiačok, čo mohlo byť pre terciánov tiež istým povzbudením a potešením.
Ako to už býva, najdramatickejší zápas finále prichádza na záver, lebo s rastúcim vekom finalistov klesá šanca zahrať si vo futbalovom turnaji aj na ďalší rok. Oktávani cítili tento tlak na svojich pleciach, resp. vo svojich nohách. V dvoch predchádzajúcich finálových zápasoch 1. a 2. ročníka turnaja sa im podarilo skončiť vždy na druhom mieste. Boli veľkým favoritom, hrali zo všetkých najviac ako o život, ale žiaľ, svoj titul víťaza sa im proti silnej septime vybojovať nepodarilo. Prehrali 3:5. Študenti septimy tak získali svoj prvý titul futbalového majstra, čo oslávili sebe vlastným spôsobom.
Posledné futbalové stretnutie zohrali medzi sebou absolventi našej školy s tímom otcov. Tento zápas bol veľmi radostný, videli sme v ňom aj saltá a iné profesionálne brankárske zákroky. Bolo zaujímavé sledovať otcov v ich futbalovom nasadení, ale i absolventov, možno raz budúcich otcov, ktorí nezabudli na našu školu a aj takýmto spôsobom ju prišli podporiť.
Vďaka za krásne futbalové popoludnie! Bohu, organizátorom, súťažiacim i divákom. Mimochodom, tí poslední boli ocenení tiež. Nezabudnuteľnou vetou p. Michala: „Medaily tento rok nemám, ale vaše medaily sedia na lavičkách – priatelia, ktorí vás prišli povzbudzovať.“
Tešíme sa na stretnutie v ďalšom veľkom finále, ktoré bolo ohlásené na začiatok kalendárneho roka. Tentoraz vo florbale.
Text: E. Blašková
