Často počujeme o pseudohrdinoch, rýchlokvasených hviezdach či umelých celebritách. Zaujímalo ma, kto sú skutoční hrdinovia našich študentov v septime a v 3.G a vyšla z toho táto pestrá skupina:
Thomas Alva Edison
Hrdinom môže byť ktokoľvek. Podľa nás je to práve Edison. Zdá sa nám obdivuhodné, ako jeden človek, na prvý pohľad bezvýznamné zrnko piesku, dokázal zmeniť životy ľuďom na celej planéte. Kedysi bolo treba sviečky, teraz nám stačí jedno ťuknutie a máme zapnutú lampu. Fascinuje nás, ako dokázal myšlienku v hlave, obyčajný nápad, premeniť na vynález meniaci dejiny.
Hrdina všedných dní
Predstavte si situáciu: upršané pondelkové ráno a vy stojíte v zápche, ktorá nemá konca. Vaša nálada je na bode mrazu, keď tu zrazu sa z rádia ozve známa veselá melódia, ktorú si podvedome začnete hmkať. ”Už len 22 dníííí a tak nezabudni, že sa bliiiiži. Deň, keď zazvoní zvon…” Miro Žbirka – večná legenda, ktorá spestruje aj ten najpochmúrnejší deň, ako našim rodičom, ktorí ho poznajú už od detstva, tak aj nám. Jeho zmysluplné texty si neraz získali pozornosť aj zahraničných divákov a stal sa z neho ingliš men (english man) v Londýne. A, samozrejme, nemôžeme nespomenúť jeho geniálny anglický humor, ktorý koluje z generácie na generáciu. Toto všetko z neho robí nášho hrdinu a myslíme si, že Meky bol úžasný človek.
Liek v melódii
Jaromír Nohavica je český textár a hudobník pôvodom z Ostravy. Preslávil sa svojimi hlbokými myšlienkami v textoch a príjemnými tónmi piesní o láske, prírode, živote i smrti. Človekom, ktorý má pre mňa vysokú hodnotu je preto, lebo do svojich piesní vkladá svoju dušu vrátane svojich zlyhaní. Bol závislý od alkoholu. Aj keď mal počas svojho liečenia pády, postavil sa a už niekoľko rokov abstinuje. Každý, kto premáha svoje negatívne myšlienky/vlastnosti, je pre mňa bojovník. Taktiež nie je jedným z umelcov, ktorým „vstúpila sláva do hlavy“. Súkromie svojej rodiny uchoval na dnešné pomery bulvárnych médií ukážkovo. Aj jeho koncert sú pre mňa akousi očistou pre dušu a myšlienky. A ako sám povedal, chce, aby sa jeho poslucháči cítili, akoby s ním trávili čas v obývačke. Nikto z nás nemá čierno-biely život, je plných pestrých farieb, škaredších i krajších. Premenlivé obdobia vo svojom živote viem aj na základe piesní od Jaromíra Nohavicu prežiť s úsmevom na tvári a pokojom v duši.
Jakub Krako
Jakub Krako je slovenský zjazdový lyžiar a päťnásobný paraolympijský víťaz. V šiestich rokoch mu bola diagnostikovaná dystrofia sietnice. Na Zimných paraolympijských hrách 2010 vo Vancouveri získal 3 zlaté medaily, ďalšiu zlatú pridal na Zimných paraolympijských hrách 2014 v Soči. Na ZPH v Pchjongčchangu získal zlato v Super-G a striebro v zjazde a obrovskom slalome. Strieborné medaily má tiež z Vancouveru a Soči. Ľudia ho môžu považovať za svojho hrdinu práve preto, že si išiel za svojimi snami aj napriek zdravotnému znevýhodneniu sa nevzdal.
Osobnosť svetovej vedy a dejín
Maria Salomea Skłodowska sa narodila vo Varšave 7. novembra 1867 ako najmladšia z piatich detí. Ako prvá žena urobila prijímacie skúšky na parížsku Sorbonne a tam študovala na fakulte fyziky a chémie. V roku 1893 získala diplom z fyziky. Maria s manželom Pierrom začali so štúdiom uránu, pretože ho správne pokladali za niečo dôležité a hodné výskumu.
Na svoj výskum zhromaždili tony uránovej rudy. Svoje pokusy robili v nevyhovujúcich podmienkach, v nedostatočne odvetranom prístrešku, do ktorého dokonca zatekalo. Navyše si neboli vedomí, aký vplyv môže mať radiácia na ich zdravie. Ruda im spôsobovala podráždenie a vyrážky. V decembri 1903 dostala Marie, Pierre a Henri Becquerel spoločnú Nobelovu cenu za fyziku za ich výskum v oblasti rádioaktivity a za objavenie rádia. Spočiatku sa pritom uvažovalo iba o cene pre Pierra a Henriho Becquerela, avšak jeden z porotcov o tomto informoval Pierra a ten na to podal sťažnosť. Nobelova cena za fyziku tak bola potom udelená aj pre Mariu ako vôbec prvú ženu v histórii cien. Neskôr v roku 1910 sa Marii podarilo izolovať rádium a v roku 1911 prišiel ďalší úspech v podobe druhej Nobelovej ceny, tentoraz za chémiu, ktorá súvisela s výskum rádia.Tiež sa stala prvou ženou-profesorkou na svetoznámej univerzite – Sorbonne. Okrem riadenia inštitútu sa venovala aj prvým výskumom liečby rakoviny pomocou rádioaktivity, veľa cestovala po svete a zakladala ústavy na jej liečbu.
V roku 1934 podľahla ako 67-ročná vtedy ešte záhadnému rozkladu krvi spôsobenému rádioaktívnym prvkom.
Zdravotníci
Ľudia, ktorí pre svoju prácu obetujú všetko. Sú hrdinovia nie len pre jedného človeka, ale hlavne pre celý svet. Napriek tejto ťažkej situácií sa nevzdávajú a idú aj z posledných síl. Zdravie ľudí je pre nich na prvom mieste. Nesúdia ľudí, ani nerobia medzi nimi rozdiely, za každú cenu sa snažia plniť svoju prísahu.
Vladimír Krčméry
Vladimír Krčméry je slovenský lekár, vedec – odborník na tropickú medicínu, vysokoškolský pedagóg
Je zakladateľom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
Vybrali sme si ho:
- Lebo nám prvý napadol a má zaujímavý život, veľa cestoval po svete, pomáhal v zdravotnej oblasti dobrovoľne na humanitárnych misiách v rôznych krajinách (v Afrike, Ázii,..)
- Je veľmi múdry, vďaka svojim skúsenostiam pomohol Slovensku v boji s Covid-19
- Je veriaci človek, dlhodobo sa verejne angažuje za práva nenarodených detí. Počas komunistického režimu aktívne pôsobil v cirkevných mládežníckych hnutiach, tajne prevážal biblie a zúčastňoval sa na cirkevnom živote.
Zdravotné sestry
Vybrali sme si ich, pretože sú inšpiráciou pre všetkých ľudí. Sú nápomocné, obetavé, snaživé a napriek zodpovednej úlohe v zdravotníctve vyčaria úsmev každému pacientovi. V dnešnej situácii majú sestry málo času na svoj každodenný život. V práci sa musia starať o množstvo pacientov, pracovať za lekárov, cez prácu sa stále vzdelávať, aby mohli byť certifikované. Na prvom mieste je pre nich zdravie, ale hlavne šťastie, pretože na Titaniku boli všetci zdraví, ale šťastie nemali. J Aj pri toľkej námahe obetujú svoj život pre druhých.
Lucia Chlpeková
Diplomovaná zdravotná sestra, ktorá 25 rokov pracuje na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny v Bojniciach. Od malička pomáhala ľuďom a aj v súčasnosti ju to stále baví a napĺňa. Od čias covidu pracuje skoro každý deň a v práci je 12 hodín oblečená v skafandri. Seba chráni dvomi respirátormi a bojí sa, aby náhodou nejaké ochorenie nepreniesla na svoju rodinu. Pracuje za hranicou svojich síl. Popri práci sa venuje rodine a pomáha ľuďom mimo oddelenia.
Kobe Bryant
Lakers at Wizards 12/2/15
Vrcholový basketbalista, ktorý zahynul pred dvomi rokmi po páde vrtuľníku aj spolu so svojou dcérou a zvyškom posádky. Kobe nás celý život motivoval makať na sebe, držať sa svojich cieľov, byť bojovníkmi a nikdy sa nevzdávať. Vďaka nemu sme začali robiť to, čo máme teraz najradšej. Cvičiť, pracovať na sebe, pracovať na svojej budúcnosti a hlavne, nikdy sa nevzdávať.
Môj otec
Vybrali sme si otca, pretože ho máme veľmi radi, je pre nás dôležitý a vážime si jeho snahu sa o nás postarať. Je veľmi múdry človek, ktorý vie rozveseliť a poradiť skoro v každej situácii. Vďaka mnohým skúsenostiam vie doporučiť, poradiť, aký bude tvoj ďaľší krok. Je ochotný pomôcť druhým. Je zručný, vie sa postarať o druhých. Nájde si na mňa čas, je milý, chce aby som bol šťastný.
Pohrebák
Človek zrejme nevyrastá s tým, že chce robiť pohrebáka.
Toto povolanie nie je bežné, no o to viac nám príde obdivuhodné. Títo ľudia sa starajú o našich najbližších v časoch, keď to nedokážu ani oni a ani my. Veľa ľudí si pomyslí, že na tom nie je nič hrdinské, no podľa nás sú to hrdinovia, pretože dožičia zosnulému poslednú opateru a rozlúčku na prijateľnej úrovni.
Ale čo taká práca obnáša ?
Keď nastane úmrtie, zavolá sa pohrebák a ten odvezie zosnulého na patológiu. Po jeho rozbore človeka umyjú, vysušia, nalíčia a pripravia na pohreb. Nie raz musí tento človek čeliť nepríjemným podmienkam. Je v pohotovosti 365 dní v roku, čím sa často oberá o sviatky a svoj voľný čas. Týmto povolaním veľa ľudí opovrhuje, no má takú istú hodnotu ako práca hasičov alebo policajtov.
Nie je to zamestnanie, ale poslanie.
A na záver veselý príspevok:
Chuck Norris
- herec, majster bojových umení, spisovateľ, je prvý ľuďmi zaregistrovaný nadčlovek, poloboh, zjavenie, poklad, dobrodenie ľudstva
- ako dvojročný nastúpil do II. svetovej vojny, kde bojoval proti Japoncom, až nakoniec v roku 1945 vyskočil z lietadla nad Hirošimou, čo býva mylne interpretované ako zhodenie atómovej bomby
- až do veku desať rokov žil potom Chuck znovu úplne normálne, ako ďalšie deti na stredozápade USA
- nezáujem jeho otca však viedol k tomu, že sa malý Chuck začal učiť bojové umenia, už tu zistil svoj talent, keď sa za dva dni naučil karate, taekwondo, džiu-džicu, feng-šuej a valčík
- keď mal Chuck 17 rokov, robil poriadok v stodole, v ktorej mal ustajnené svoje kone a svojho otca, keď zrazu stúpil na pripináčik
- noha ho samozrejme bolela, a v tom rozpoložení sa Chuck veľmi naštval na otca
- použil naňho (ešte nie naschvál) obchvat, ktorý sa stal známy ako Chuck Norrisov kop z otočky
- chudák otec to neprežil, rovnako ako dva kone, ktoré stáli vedľa
- všimol si ho však filmový režisér, ktorý ho navrhol obsadiť do akčného filmu, čím sa začala Chuckova kariéra
(Mgr. Vladimír Ondrejka)