Matej Tóth od piateho ročníka navštevoval Základnú školu Nábrežie mládeže v Nitre, kde bola trieda zameraná na atletiku. Spočiatku vyskúšal všetky disciplíny, najviac ho však lákali vytrvalostné. Začal so športovým chodením… A ostatné sa už dozviete v našom rozhovore.
Ako ste sa dostali k športovému chodeniu a ako si spomínate na vaše začiatky?
K chôdzi som sa dostal cez atletiku. Od piateho ročníka na ZŠ som chodil do športovej triedy zameranej práve na atletiku. A keďže ma to ťahalo vždy k vytrvalosti, chôdza ma od začiatku celkom chytila. Ale najdôležitejšiu úlohu zohral môj prvý chodecký tréner Peter Mečiar, ktorý bol fantastickým motivátorom. Pamätám si na množstvo tréningov v rodnej Nitre, v brezovom hájiku, kde sme mali kilometrový okruh; ale hlavne na výbornú partiu, či už v chodeckej skupine, alebo aj na atletickom štadióne.
Ako prebiehala vaša príprava na preteky?
Na vrcholné preteky sme sa zvykli chystať až tri mesiace. Súčasťou toho boli 2 sústredenia na vysokých horách. Aj napriek tomu, že chôdza je stereotypný pohyb, tréningy určite fádne neboli. Súčasťou prípravy boli aj cvičenia s fyzioterapeutom, posilňovanie, regenerácia a strečing.
Majú chodci nejakú špeciálnu obuv?
Áno, aj keď vyslovene chodecké topánky asi nie sú. Sú to bežecké maratónky, ktoré majú ale nižšiu podrážku, (aby nemali zbytočne vysokú pätu).
Koľko párov tenisiek ste zodrali za sezónu?
V priemere približne 10 párov. Jedny tenisky vydržia asi 500 km, ja som ich ročne robil 5 000 – 6 000 km, rekordne až 6 500 km.
Čo prežíva športovec tesne pred odchodom na životné podujatie?
Väčšinou je to radosť. Už som spomínal, že príprava trvá veľmi dlho a na pretekoch máme možnosť ukázať, čo sme natrénovali. Je to o očakávaní.
Čo ste robili počas pretekov, keď ste sa dostali do krízy?
V tom okamihu je najpodstatnejšia hlava. Nepoddať sa kríze, nerezignovať a zostať koncentrovaný. Druhá vec je fyzická stránka. Ak je to energetická kríza, treba čo najrýchlejšie doplniť energiu – na občerstvovačke (iontový nápoj, energetický gél).
Dostali ste niekedy na pretekoch tri terčíky za technické prešľapy? (Tri terčíky znamenajú diskvalifikáciu pretekára, pozn. red.)
Áno, v živote sa mi to stalo dvakrát. V roku 2005 na ME do 23 rokov, keď som de facto prišiel o bronz, a potom v roku 2015 na pretekoch v Portugalsku. Nikdy to nie je príjemné. Chôdzu však rozhodujú ľudia, a preto je rozhodovanie vždy do istej miery subjektívne. Každopádne rozhodnutie rozhodcov treba rešpektovať, zanalyzovať techniku a urobiť prípadné úpravy techniky v tréningu.
Je podľa vás ťažšia chôdza na 20 km alebo 50 km? V čom je hlavný rozdiel medzi týmito disciplínami?
Obe sú náročné. Päťdesiatka je dlhšia, tým pádom náročnejšia na taktiku, rozloženie síl a určite aj mentálnu silu. Od začiatku musíte byť pripravení, že v závere to bude náročné. Dvadsiatka je intenzívnejšia. V podstate idete takmer hodinu a pol na kyslíkový dlh alebo na jeho hrane.
Je možné, aby pretekár absolvoval na špičkovej úrovni na olympijských hrách aj 20 a 50 km preteky?
Je to možné. Aj keď vždy záleží na programe hier. Napríklad v Tokiu to nebolo možné, keďže bol štart 20 km deň pred 50 km. Ale napríklad v Sydney 2 000 vyhral Poliak Korzienowski aj 20 km a týždeň na to aj 50 km. Ja som šiel túto kombináciu na MS v roku 2009 a 2011. V Berlíne 2009 mi to vyšlo, bol som 8. na 20 km a 6 dní po tom 9. na 50 km. V roku 2011 v Kórei už nie – päťdesiatku som nedokončil. Poučil som sa, že keď chcem získať medailu, treba sa koncentrovať na jednu disciplínu.
Ako vnímate vašu kariéru? Čo považujete za jej vrchol?
Bola to úžasná cesta. 26 rokov v športe, z toho takmer dve desaťročia na profesionálnej úrovni boli skvelé. Zažil som aj zopár nevydarených pretekov, ale hlavne veľa krásnych emócií. Vrcholom boli určite olympijské hry a zisk zlatej olympijskej medaily v Rio de Janeiro v roku 2016.
Spomínate si tiež na moment, keď ste sa rozhodli, že kariéru chcete ukončiť?
Ten moment sa nerodil z minúty na minútu, ale zrel relatívne dlho. Po ME v roku 2018 som vedel, že maximum, ktoré zvládnem sú olympijské hry v Tokiu. Tie sa nakoniec o rok posunuli a ja som bol 100 % presvedčený, že to budú posledné preteky mojej kariéry. Bol som už mentálne aj fyzicky vyčerpaný.
Napokon sa bodkou za vašou profesionálnou chodeckou kariérou tieto letné olympijské hry v roku 2021 aj stali. Skončili ste na 14. mieste. Ako ste ich vnímali?
Boli veľmi náročné a v závere aj plné emócii. Bol som na ne dobre pripravený, ale v extrémnych podmienkach som na tých najlepších v daný deň už nemal. Nechcel som však vzdať a ani si vyčítať čo i len sekundu. Preto som bojoval aj o 14. miesto ako o zlato. V závere to preto možno nebolo o radosti, ale o úľave a rekapitulácii celej kariéry.
Momentálne zužitkúvate vaše športové skúsenosti. Prečo ste sa rozhodli posúvať svoje skúsenosti či poznatky ďalej?
Každý úspech je skvelý, ale časom bledne. A keď ho nevyužijete na niečo vznešenejšie, tak je to veľmi krátkozraké. Aj preto som sa snažil o každý úspech podeliť a využiť ho na motivovanie – či už detí, aby športovali (založili sme O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha), ale aj ďalších generácií športovcov.
Čomu sa momentálne venujete?
Som riaditeľom VŠC DUKLA Banská Bystrica. V tomto centre som bol 18 rokov ako športovec a mal som tam ideálne podmienky na šport. Teraz sa snažím vytvárať ich ďalším našim hviezdnym športovcom – Peti Vlhovej, Paulíne Fialkovej, Jakubovi Grigarovi a ďalším 180 športovcom.
Čo by ste odkázali študentom našej školy?
Choďte za svojimi cieľmi. Buďte vytrvalí, nevzdávajte sa a nech vám cesta za vašimi cieľmi prináša radosť a pozitívne emócie. Lebo keď niečo robíte s láskou, zvládnete prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Ďakujem za rozhovor!
Mário Orság (sexta)
Riaditeľ VŠC DUKLA Banská Bystrica Matej Tóth (1983) sa narodil v Nitre. Ako siedmak na základnej škole sa dal na chôdzu. V roku 1997 sa stal žiackym majstrom Slovenska. Jeho najväčšie úspechy sú zlatá medaila z olympijských hier v Riu de Janeiro v roku 2016, prvé miesto na MS v Pekingu v roku 2015, strieborná medaila z ME v Berlíne v roku 2018 a druhé miesto z Majstrovstiev Európy v Zürichu z roku 2014, kde si stanovil svoj osobný, ale aj národný rekord časom 3:36:21. Svoje najväčšie úspechy dosiahol v chodení na 50 kilometrov. Tóth v roku 2006 obsadil v ankete Slovenský atlét roka prvú pozíciu. Tento úspech zopakoval v roku 2013, 2014 a 2015. V roku 2016 dosiahol – ako prvý atlét v histórii – ocenenie Športovec roka na Slovensku. V januári 2017 mu bol udelený titul Najúspešnejší športovec rezortu Ministerstva obrany SR za rok 2016. V marci o rok neskôr ho prestížny chodecký internetový magazín Marcia dal Mondo vyhlásil za najlepšieho svetového chodca v mesiaci marec. Majster sveta a olympijsky víťaz je ženatý. S manželkou Lenkou majú dve dcéry, Emmu a Ninu.
Obrázky: www.olympic.sk; www.sport.sk; www.dukla.sk
Poznámka pod čiarou:
V minulosti sa Matej Tóth vyjadril aj pre náš farský časopis Bartolomej, kde na str. 20 hovorí o téme „Víťazstvo“.